Pestovanie a zber čierneho čaju
Čierny čaj pochádza z Číny a spracúva sa fermentáciou zo zavädnutých zelených lístkov čajovníka už od druhej polovice 17. storočia. Lístky sa mechanicky narušia a nechajú sa oxidovať pri teplote okolo 30 °C a vysokej vlhkosti. Nakoniec sa usušia, aby sa zabránilo ďalšej oxidácii. V súčasnosti sú najvýznamnejšími pestovatelia čierneho čaju Čína, India, Srí Lanka, Japonsko, Indonézia, Keňa a Austrália. Tento druh čaju sa teší veľkej obľube v mnohých európskych krajinách, najmä v Anglicku a Rusku.
Pozitívne účinky na organizmus
Čierny čaj osviežuje telo a potláča únavu. Látky obsiahnuté v čaji bránia vzniku rakovinového bujnenia a podporujú imunitný systém. Čaj taktiež pôsobí proti vírusom a znižuje riziko vzniku aterosklerózy, srdcového infarktu a mozgovej mŕtvice. Pomáha pri redukčných diétach, povzbudzuje nervový systém, spomaľuje vstrebávanie krvného cukru a uľavuje od bolesti v žalúdku. Už tri šálky denne stabilizujú krvný tlak. Antioxidanty v čaji na seba viažu nebezpečné voľné radikály a brzdia proces starnutia.
Príprava a chuť čierneho čaju
Čierny čaj získa po zaliatí vodou temno červenú až hnedú farbu a intenzita jeho chuti sa odvíja od doby lúhovania. Pri dlhšej dobe lúhovania sa z čaju uvoľňujú triesloviny, ktoré spôsobujú trpko ostrú až nahorkastú chuť nápoja. Nálev z čierneho čaju sa môže zjemniť trstinovým cukrom, alebo karamelom. Naopak vedci neodporúčajú dávať do čaju mlieko, pretože ho zbaví väčšiny zdravých prvkov.
Aktívne látky v čiernom čaji
Čierny čaj má značné množstvo aktívnych látok, ktoré blahodarne pôsobia na ľudský organizmus. Medzi najvýznamnejšie látky patrí kofeín (40 - 60 mg na 1 šálku), ktorý povzbudzuje činnosť mozgu a na rozdiel od kávy jeho účinok trvá podstatne dlhšiu dobu a nezaťažuje krvný obeh. Pri problémoch s kofeínom stačí čaj lúhovať dlhšiu dobu a uvoľnené triesloviny účinky kofeínu utlmia. V čiernom čaji sa ďalej nachádzajú katechíny pre zdravé srdce a cievy, vitamín B1, vitamín P, fluór a minerálne látky.