Valerian officinalis (Kozlík lékařský)

Valerian officinalis

Kozlík lékařský

Valeriána lékařská, valerian root, baldrán, baldrian, čertikus, dřevěnák, kocúrník, kočičí kořen, kozelec, kozlíček, kozlíček malý, kozlíček obecný, nard, odolen, odolený kořen, paldram, paldrán, valerián, amantilla, all-heal, common valerian, european valerian, garden heliotrope, garden valerian, kediotu, phu, seiyo-kanoko-so, setwall, Valerian root cut
Původ:
Evropa
Vhodné kombinace:
Passioflora Incarnata, Třezalka tečkovaná
 
V Európe i južných častiach Českej republiky existuje tuzemská rastlina s názvom Valeriána lekárska nesúca latinský názov Valerian officinalis, ktorá je vo svete známa pre svoje vzácne účinky. Táto bylina mimochodom patrí do čeľade kozlíkovitých. Jedná sa o vysokú a vytrvalú bylinu, ktorá dokáže obstáť zimné mrazíky.
 
Jej pôvod je predovšetkým Európsky, najviac sa vyskytuje v oblastiach Veľkej Británie. Potom ešte v Ázii a Amerike. Svoje miesto si našiel aj v chudobnejších vrstvách severských krajov a na juhu Škótska, kde sa mu dostáva obrovskej úcty.
 
Rastie najmä v močaristých húštinách a na hraniciach priekop a riek, kde môžu byť vidieť jeho vyvýšené stonky. Jeho bohato robustný rast dáva najavo jeho dominantné postavenie nad okolitým porastom. Disponuje tmavozelenými listami a vrcholnými masami svetle zafarbených kvetov, ktoré túto rastlinu robia o to viac nápaditú.
 
Valeriána je charakteristická predovšetkým svojím zápachom, za ktorým skrýva obrovský potenciál na riešenie rôznych druhov chorôb.
 
Preslávená je už z obdobia stredoveku, kde dostal prezývku ako "všeliek". Konkrétne využitie našla pri liečení niekoľkých druhov epilepsií. V tomto období sa koreň Valeriány užíval ako korenie a dokonca aj v parfumérii.
 
Ako taká Valeriána vyzerá a aká je jej štruktúra?
Korene Valeriány mávajú tendenciu splynúť v krátky a kónický koreňový základ alebo vztýčený podzemok, ktorých rozvoj často prebieha niekoľko rokov pred samotnou kvitnúcou stonkou. Stonka vzápätí vydáva púčiky, ktoré sa môžu utvárať už skôr. Z púčikov začnú vystupovať vzdušné výhonky, ktoré produkujú čerstvé rastliny, kde zakoreňujú.
 
Je iba jediná stonka, ktorá vyúsťuje z koreňa a dosahuje výšku 1 až 1,25 metrov. Tá je zaguľatená, ryhovaná a dutá. Zároveň môže byť aj trochu chĺpkatá, obzvlášť okolo základu.
 
Je zakončená dvoma alebo viac pármi kvitnúcich stoniek, z ktorých je každá dvojica umiestnená v pravom uhle k tým nad i pod ňou.
 
Spodné kvitnúce stonky sa predlžujú tak, aby dokázali umiestniť svoje kvety takmer po úroveň horných časti konárov, ktoré na vrchole tvoria široké a sploštené zoskupenia. Tento roj sa nazýva vrcholík.
 
Listy sú usporiadané vo dvojiciach a sú spojené na svojich základniach. Každý list sa skladá z radu segmentov v tvare kopije. Viac-menej je naproti sebe každá strana listu sperená. Zároveň sa veľmi líšia aj počtom párov. Spravidla mávajú od 6 do 10 párov a líšia sa aj šírkou. Ich dĺžka zvyčajne činí 5 až 8 centimetrov. Okraje listov sú osadené hrubo rezanými "zubmi". Vrchné časti sú prevažne žilnaté. Spodná časť je bledšia a často viac či menej pokrytá krátkymi a jemnými chĺpkami. Listy, ktoré sa odopínajú od stebla sú obopínané krátkymi a širokými jamkami, kde sú ich okraje viac ozubené.
 
Kvety tradične kvitnú od júna do septembra. Bývajú malé, príjemne ružové až mäsito zafarbené. Ich vôňa je trochu zvláštna, ale nedá sa povedať, že trochu prívetivá.
 
Koruna disponuje trúbkovitým tvarom, kde uprostred lalokov vystupujú len 3 z celkom 5 tyčiniek.
 
Zvyšná časť kalichu je pozoruhodná tým, že sa najskôr roluje smerom dovnútra a potom rozkvitá navonok vo forme pierkového pupeňa, kde napomáha rozšíreniu plodu. Tento plod je oválnou kapsulou obsahujúci jedno podlhovasté a stlačené semienko. Na rozdiel od kvetov, celá rastlina predovšetkým utvára nežiaduci zápach, obzvlášť pri lámaní či sekaní.
 
Odkiaľ Valéria pochádza a kde dodnes vytrváva?
Hoci Valéria rastie prevažne vo vlhkých podmienkach, dokáže si poradiť aj na odľahlých, vyvýšených miestach a sušinách nielen vo Veľkej Británii, ale aj v severských štátoch. Tu mu viac vyhovujú podmienky v severných častiach Škandinávie, kde sú suché a kopcovité pastviny. Tieto územia určujú rast rastliny do najvyššej možnej výšky zhruba 70 centimetrov. Spolu s rastom sa objavujú zúžené chĺpkovité lístky. Tieto odrody nie sú pseudonymom zvaný Sylvestris. Medicínske účinky tejto podoby sú považované za extrémne silné.
 
Hoci sa žiadna z odrôd o toľko od pôvodného viniča nelíši, Valéria je oveľa náchylnejšia k produkcii poplazov podobných odrôd, ako iné rastliny. Tieto dostali rôzne názvy od rôznych botanikov.
 
Valeriána lekárska sa ako bylina pestuje najmä v Anglicku, konkrétne v oblasti Derbyshire, ale rozšírená je na území bývalého Pruska a Saska. Zároveň aj na dnešnom území Holandska a Spojených štátov, hlavne vo Vermonte, New Hampshire a New Yorku. Anglické odrody mávajú až štvornásobne vyššiu finančnú hodnotu, a to z dôvodu šľachtenia, než práve privezené kusy.
 
Divo rastúce Valeriány zvyčajne nemávajú takú hodnotu, pretože ich dopyt je prirodzene nižší. Tieto druhy sa objavujú v odľahlých dedinských častiach Ameriky, ako je Chesterfield.
 
Akú nesie historickú skúsenosť?
Odnož mena samotného rodu rastliny bola pôvodne iná, než ako ju dnes poznáme. Uvádza sa, že bola pomenovaná po človeku, ktorý sa volal Valerius, pretože bol prvým, kto túto bylinu užil v liečiteľstve. Zatiaľ čo iné odnože názvov vychádzajú z latinského pôvodu "Valere", čo v preklade znamená "byť v zdraví", slovo Valeriána nie je dohľadateľná u klasických tvorcov názvu. Prvá zmienka sa objavuje v 9 či 10 storočí nášho letopočtu. Do tejto doby na Ďalekom východe niesla nám známa Valeriána aj názvy ázijského pôvodu, ako Phu či Fu. Latinsky "id est valeriana". Tieto informácie sú k nájdeniu v liečiteľských spisoch tamojšej doby. Slovo Valerian sa vyskytuje v 11 storočí v spisoch o anglosaských pijaviciach. Synonymami Valeriány sú Kozlík, Amatilla a Fu. V stredovekom slovníku môžeme dokonca nájsť výraz Alphita, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zdravotnej školy v Salerne. V odkaze na názov Amantilla, ktorý sa užíval v 14 storočí prišiel profesor Henslow, ktorý citoval kuriózny popis svojej doby doslova takto: "Ľudia, ktorí začnú bojovať a vy si budete priať boju predísť, tak im dajte trochu šťavy z Amantilly a mier sa okamžite dostaví."
 
Michael Drayton v 17. storočí zmieňoval, že čaje z koreňov Valeriány sú veľmi pôsobivo pri postihnutí kŕčmi.
 
Ako a kde sa naďalej pestuje?
Valeriána si vedie dobre vo všetkých bežných pôdach, ale dáva prednosť tým bohatším. Predovšetkým ťažkej hline s dostatočnou vlhkosťou a priepustnosťou.
 
Pestovanie napríklad v Derbyshire sa uskutočňuje skrze zozbierané plané rastliny, ktoré sa zvyčajne vyskytujú v tamojších lesoch, kde sa postupne zapúšťa do predpripravenej pôdy. Prednosťou býva žatva korienkov, prípadne mladých rezňov Valeriány. Tie sa vyvinú na sklonku leta. Mali by sa sadiť zhruba 80 až 90 centimetrov od seba. Pôda by malo mať dostatok živín, prípadne sa môže pohnojiť. Zároveň by sa mala zasadiť do navlhčenej pôdy. Čas od času zalievať dostatočným množstvom vody. Odburiňovanie vyžaduje značnú pozornosť.
 
Semená sa vsádzajú zvyčajne tromi spôsobmi, pričom sa aj samotné semeno dokáže množiť. Ten prvý je pri vyzretí, kedy sa vloží do chladných rámov. Druhý je v období jari, konkrétne v marci, kde sa púšťa nad mierny oheň. Tretím spôsobom je, že sa vloží do pôdy pod šírym nebom, a to klasicky v apríli.
 
V prvých dvoch prípadoch zákroku by sa mala zaručiť najvyššia alkaloidná percentuálnosť. Toto je najlepší spôsob, ako Valeriánu presádzať a pestovať.
 
Akým spôsobom sa zberá a putuje na trh?
Kvitnúca vňať Valeriány sa odreže, aby umožnila lepšiemu rozvoju podzemku. Mnoho mladých rastlín v prvom roku nekvitne, ale namiesto toho produkujú bujné plodiny z lístia, ktoré robia podzemok o to viac kvalitnejším. Toto sa odohráva hlavne na jeseň.
 
V septembri alebo začiatkom októbra je obdobím, kedy sa celé vŕšky za pomocou kosy vysievajú a podzemky zožnú.
 
Liek sa teda začal užívať aj v komerčnej sfére. Prišlo sa na to, že celý podzemok rastliny, ktorý má zvyčajne navonok temne žlto-hnedú farbu a je okolo 3 centimetrov dlhý a 1 centimeter tučný. Zároveň vydáva množstvo štíhlych a krehkých koreňov s dĺžkou 5 až 10 centimetrov, zatiaľ čo krátke a štíhle bočné vetvy sa tiež občas vyskytujú. Koreňový základ býva zriedka korunovaný spolu so zvyškami kvitnúcich stoniek, ktorý zvnútra zvyčajne býva pevný a belavý, prípadne mierne dožlta, ale staršie pozostatky môžu byť viac duté. Priečny rez je nepravidelným obrysom a vykazuje pomerne úzku kôru, ktorú oddeľuje tmavá linka vychádzajúca z nepravidelnej kružnice zväzkov spracovaného dreva v rôznych veľkostiach.
 
Táto bylina má veľmi špecifickú arómu. Disponuje ľahko horkastou chuťou a veľmi charakteristicky nepríjemným zápachom, ktorý sa zosilňuje obzvlášť vo fáze pri sušení. Toto je spôsobené predovšetkým zmenou zloženia prchavého oleja v sub-epidermálnej vrstve buniek. Táto nie príliš vľúdna vôňa Valeriány sa tyká hlavne čerstvých koreňov, odkiaľ sa zápach šíri do celej rastliny. Vďaka tomuto sa farba a vôňa Valeriány veľmi líši od ostatných bylín.
 
Z čoho sa Valeriána ako taká skladá?
Hlavnou zložkou Valeriány je žlto-zelenýhnedo-žltý olej, ktorý je obsiahnutý vo vysušených koreňoch, a to v rozsahu 0,5 až 2 percent, kde priemerný výnos prekročí zhruba 0,8 percent.
 
Toto rozdielne množstvo možno čiastočne vysvetliť vplyvom lokality, kde sa práve nachádza. Napríklad v suchej a kamenistej pôde vznikne bohatší obsah tohto oleja, ale vo vlhkej úrodnej pôde ho bude menej.
 
Tento olej je obsiahnutý v sub-epidermálnych vrstvách buniek v koreni. Jedná sa o komplexné zmesi, ktoré obsahujú valerianikum, kyselinu mravčiu a octovú, druh alkoholu borneol a pinén. Kyselina valerianická obsiahnutá v oleji sa neradí medzi klasické kyseliny, ale olejovitá kvapalina spôsobujúca nepríjemný zápach valeriány. Ten sa pozvoľna uvoľňuje počas procesu sušenia, pričom sa pri rozklade hlavných zlúčenín - bornyl-isovalerianátu tieto kyseliny štiepia. Tie sú veľmi kyslé. Olej je rozpustný v 30 dieloch vody a tiež sa ľahko rozkladá v alkohole. Chuť oleja je mierne sladkastá. Ďalej môžeme tento druh oleja nájsť aj v iných rastlinách v prírode. Zároveň sa užíva v malom množstve aj v priemysle, konkrétne v železničných vlakoch.
 
Korene takisto obsahujú 2 alkaloidy - chatarin a valerianin. O tých sa vie málo. Vie sa len, že tvoria kryštalické soli. Vzápätí tu nájdeme glukozidy a živice, ktoré sú všetky fyziologicky aktívne. Tieto informácie boli poskytnuté doktorom Chevalierom v roku 1907, ktorý skúmal čerstvý podzemok. Poukazoval predovšetkým na to, že čerstvý koreňväčšie využitie v medicíne ako ten sušený.
 
Pri spaľovaní Valeriány, ak je zbavená priľnavej zemitej látky, sa získa približne 8 až 9 percent popola.
 
Kde možno nájsť jeho patričné využitie a v akom množstve?
Valeriána je silným nervovým stimulantom a zároveň liekom voči nadúvaniu.
 
Má významný vplyv na mozgovomiechový systém. Z tohto hľadiska sa teda aplikuje ako sedatívum s účinnosťou na centrálnu nervovú sústavu. Užíva sa pri nepokoji, migrénach, hypochondrii a tiež ešte pri Sydenhamovom syndróme alebo tancu svätého Víta.
 
Všeobecne uvoľňuje od bolestí a podporuje spánok. Je obzvlášť užitočným pre osoby trpiace nervovým vypätím.
 
Počas vojny mala Valeriána podobné využitie ako morfium. Našiel využitie pri kŕčových ťažkostiach a pri vážnych zraneniach. Dal sa aplikovať aj ako prevencia, pričom dokáže minimalizovať závažné dôsledky rôznych problémov.
 
Aj cez bežné dávkovanie má vo svojej podstate upokojujúci vplyv na mozgovú činnosť. Časté a zvýšené dávkovanie môže viesť k bolestiam hlavy, ťažobe a malátnosti.
 
Olej Valeriány je aj ako populárnym liekom proti cholere.
 
Šťava z čerstvého koreňa Valeriány sa odporúča ako narkotikum na zabezpečenie účinkov voči nespavosti a pri epileptických záchvatoch, prípadných kŕčoch a ešte tiež pri srdcovej palpitácie. Má tiež mierny vplyv na cirkuláciu krvi, spomalenie srdcovej činnosti, zvýšenie samotnej sily srdca.
 
Z akého dôvodu valeriánu vôbec užívať a čo je na nej zaujímavé?
Používanie byliny a koreňa je považované za upokojujúcu cnosť. Valeriána je teda všeobecne vychvaľovaná pre svoju dlhú životnosť. Uvádza sa, že je pod vplyvom Merkúra a preto disponuje zahrievacími schopnosťami. Okrem iného sa koreň pripravuje skrze varenia spolu so sladkým drievkom a anízom. Táto kombinácia zaberá predovšetkým na kašeľ, pretože jeho odvar z koreňa je veľmi intenzívny.
 
Veľkou zaujímavosťou je, že má pozitívny vplyv voči spôsobenému moru.
 
Botanici svojej doby poukazovali na to, že Valeriána vyniká vo svojich účinkoch proti bolestiam kĺbov, svalov, spôsobených modrín a dokonca aj záduch.
 
Valeriána má účinok dokonca aj na nervový systém mnohých zvierat, obzvlášť mačiek, pričom "v zápachu nachádzajú sami seba". Svojim zápachom teda priťahuje mačky, ktoré Valeriána dokáže uviesť do stavu opojenia. Zároveň sa toto prilákanie skrze utvorený pach vzťahuje na potkany. Valeriána teda nájde využitie aj ako lapač potkanov do pascí, ktorých by sme sa chceli zbaviť.
 
Dávkovanie
Drť
2g - 3x denne
 
 
 
Produkty obsahující Valerian officinalis (Kozlík lékařský)