Stres a súvisiace poruchy tráviaceho systému

Stres je sprvu pozitívny stav živého organizmu po jeho vystavení prakticky akejkoľvek záťaži s následnou obrannou reakciou, ktorá by mala viesť k ochrane pred poškodením alebo uhynutím. Sprvu bola téma stresu považovaná za problematiku psychológie, ale časom sa vďaka novým objavom stala dôležitým medzníkom v biologických parametroch psychiatrických odborov. Posledné dôkazy však naznačujú, že psychický stav a stres môžu hrať významnú úlohu v rozvoji patológie funkčnej aj "organické" stránky gastrointestinálnych porúch (1).

Ďalšia definícia stresu súvisí s rozdelením hrozieb na skutočné a predstavované. Existuje totiž rozdiel medzi zložkou fyzickú a psychickú, zároveň medzi eustres (pozitívnym stresom) a distres (škodlivým stresom). Dlhodobý stres patrí medzi najzávažnejšie faktory ohrozujúce naše zdravie. Neriešený stres môže vyústiť v závažné následky na úrovni zdravotné, sociálne i psychické. Pri strese sa významne znižuje výkonnosť, spokojnosť a kvalita života. Dôsledky nadmerného stresu sa môžu premietnuť v rozvoji depresie alebo v syndrómu vyhorenia. Čo je presne stres sa môžete dočítať v inom článku.

Výskyt v Českej republike a vo svete

V Českej republike prebehl dotazníkový prieskum dospelých ohľadom spokojnosti v práci a potvrdilo, že sú občania Českej republiky naozaj plní paradoxov. Iba 38% respondentov bolo spokojných so svojím príjmom, napriek tomu je väčšina v zamestnaní spokojná a 70% respondentov neuvažuje o odchode zo zamestnania.Zároveň je pre 39% respondentov zamestnanie zdrojom dlhodobého stresu. Pracovný stres bol zo 63% spojený s kontaktom s klientom / zákazníkom alebo pacientom a pritom by zvýšenie osobného ohodnotenia mohlo viesť k zlepšeniu pracovnej efektivity (1).

Výskyt osôb so skúsenosťou so "stresom" v populácii sa nevie, ale môžeme usudzovať, že ho v rôznej miere podstúpil každý. Stresové situácie boli spojené s funkčnými poruchami tráviaceho traktu (2) a zápalmi tráviaceho traktu (3).

V Spojených štátoch amerických sa oficiálne pozná iba prevalencia posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD), ktorá môže byť jedným z dôsledkov chronického stresu, a objavila sa u približne 7.8% testovanej populácie (4). U obyvateľov Európskej únie je toto číslo nižšie, zhruba 1.1% populácie (5).

Súvislosť medzi trávením a stresom?

Funkčné gastrointestinálne problémy (všeobecne ťažkosti s trávením) môže postihnúť v akomkoľvek okamihu kohokoľvek z nás, pritom väčšina z nich nemá žiadne fyzické alebo biologické príčiny (ako je napr. rakovina alebo infekcia), však sa môže prejaviť bolesťou, nadúvaním alebo iným dyskomfortom. Rad štúdií poukazuje, že by stres mohol byť významným faktorom ovplyvňujúcim stav tráviacej sústavy. Vzťah medzi prostredím a psychologickým stresom a tráviacimi ťažkosťami je komplexný a recipročný; stres môže spôsobiť alebo zhoršiť bolesť tráviaceho traktu a ďalšie symptómy a samozrejme to funguje naopak (6).

U približne 40% pacientov so syndrómom dráždivého čreva môžeme pozorovať nejakú formu úzkosti (6) a v mnohých predklinických štúdiách sa ukázalo, že priame vyvolávanie stresu vedie k zhoršenému tráveniu, čo v dôsledku môže vyústiť v zápalové ochorenie čriev (7).

Autonómny systém

Ľudské telo funguje mimo "vedomé reakcie" vrátane motoriky cez tzv. autonómny nervový systém. Ide o vplyv nervovej sústavy, ktoré riadia autonómne, bez nášho vedomia, funkcie, ktoré sú absolútne nevyhnutné k životu; dýchanie, srdcovú funkciu, krvný tlak, telesnú teplotu, potenie, syntézu telesných hormónov, kontraktilitu svalov, akomodáciu očnej šošovky, atď... Tento komplexný systém sa delí na sympatický a parasympatikový. Sympatický systém pracuje na zjednodušené báze "uteč alebo bojuj", zatiaľ čo parasympatikový systém telo upokojuje a pripravuje na odpočinok. Obidva systémy spolu interagujú a ovplyvňujú takmer všetky orgánové sústavy ľudského tela vrátane systému enterického, regulujúceho tráviacu sústavu. Jedna z teórií pracuje s mechanizmom, že pri strese sa "zapína" sympatický nervový systém, ktorý rýchlo aktivuje srdcový výdaj, rozťahuje priedušky, zvýši sekréciu potu. Na druhú stranu však utlmí funkciu gastrointestinálneho traktu, čo v dlhodobom horizonte veľmi škodí nášmu zdraviu (8).

Enterický systém

Enterický (črevný) systém má sám neuveriteľné množstvo neurónov pozdĺž celého tráviaceho traktu. Akonáhle sa potrava dostane do tráviaceho traktu, enterický systém dokáže rozoslať nervový signál všetkým svalovým bunkám k začatiu črevných kontrakcií, peristaltiky, na dosiahnutie dostatočného mechanického spracovania potravy. Zároveň je enterický systém schopný komunikovať s centrálnou nervovou sústavou pomocou nervového neurotransmiteru, serotonínu (9).

Táto os "mozog-črevá" napomáha vedcom pochopiť, ako psychologický alebo sociálny stres môže spôsobiť tráviace ťažkosti. U človeka, ktorý je mimoriadne vystresovaný (prednes pred verejnosťou, náročná skúška ...), sa zapína sympatický nervový systém "uteč alebo bojuj" a môže spôsobiť spomalenie alebo dokonca zastavenie tráviaceho traktu (zápcha). Zápcha môže časom vyústiť v brušnej bolesti, nadúvanie, škrundání v bruchu a nárast hmotnosti. Ukazuje sa, že stres môže mať aj opačný efekt. Môže zrýchliť pasáž potravy tráviacim traktom bez využitia vstrebania nutrientov. Následkom môže byť podvýživa alebo nízka koncentrácia dôležitých prvkov. Ovplyvnením samotného enterického systému skrze neurotransmiter serotonín je tiež možný a hrá tu značnú rolu (9).

HPA os

Jedny z najjednoduchšie popísaných mechanizmov reakcie sú spomenuté vyššie. Hrá tu však rolu niekoľko ďalších systémov, z ktorých zrejme najvýznamnejšia je tzv. Hypotalamo - Hypofýzová - adrenálna (HPA) os. Os, ktorá skrze ovplyvnenie aktivity hormónov v hypofýze stimuluje produkciu glukokortikoidov v nadobličkách a špecifických kortikoidných receptorov vo všetkých tkanivách (dokonca aj spätne v mozgu). Vždy potom záleží na špecifických problémoch, však kortizol, glukokortikoidný hormón, sa uvoľňuje počas akútneho aj chronického stresu (10).

Nie je potom prekvapením, že nielen zmeny koncentrácie a regulácia adrenalínu a ďalších katecholamínov, ale aj glukokortikoidov, dokážu ovplyvňovať imunitnú odpoveď na vnútornej strane tráviaceho traktu. Môže sa tým vysvetliť niekoľko "orgánových" symptómov ako je bolesť, napätie, kŕče a zápcha. Zmeny v hladinách kortizolu a zmien v tráviacom trakte súvisiace s nástupom stresu a jeho vplyvu bolo mnohokrát preukázané. Len niekoľko štúdií však poukazuje, že by sa hladiny glukokortikoidov mali stať základnou súčasťou vyšetrenia krvného obrazu pri diagnostikovaní syndrómu dráždivého čreva, ale ďalších ochorení, ako tzv. Marker (11).

Zaujímavosťou je, že pacienti so syndrómom dráždivého čreva majú zníženú aktivitu v špecifických častiach mozgu, ktoré možno pozorovať u pacientov s depresiami alebo postraumatickou stresovou poruchou (12).

Svalové kŕče

Pálenie záhy pravidelne sužuje až 20% populácie a zároveň býva jednou z najčastejších návštev v lekárni a obstaranie voľnopredajných prípravkov súvisiacich s ťažkosťami tráviacimi traktu. Psychický stres dokáže vyvolať kŕče pažerákového sfinktera, svalu, ktorý uzatvára vstup do hlavy žalúdka. Akonáhle dôjde ku spazmu tohto svalu, žalúdočná kyselina sa môže dostať do pažeráka, čo vyvoláva leptanie jej sliznice a pálenie záhy. Liečba väčšinou zahŕňa potlačenie kyslosti žalúdočného obsahu. Po vysadení liekov sa však symptómy často vracia. Preto by pacienti mali vziať do úvahy, že zlá diéta, fajčenie, užívanie alkoholu a tiež stres môže zhoršiť pacientov stav a môže tieto faktory riešiť (15).

Imunitný systém

Zhruba 60 - 80% imunity ľudského tela sa nachádza v tráviacom trakte. Stáva sa tak najväčším imunitným orgánom ľudského tela. V tráviacom trakte má každý človek aj kilogramy baktérií, z ktorých niektoré nie sú pre ľudský organizmus prospešné. Ostatné sú dobré baktérie, ktoré bojujú s ostatnými baktériami, vírusmi a produkujú látky, ktoré sú pre nás prospešné. Počas stresu však veľké množstvo zdravých baktérií môže zahynúť a môžu spôsobiť oslabenie imunitného systému a rozšírenie zápalových stavov (15)

Psychoterapia

Niekoľko vedeckých článkov navrhuje k riešeniu tráviacich problémov zaradiť niekoľko typov psychoterapie do komplexnej liečby pacienta. Aj keď je dôkaz niektorých štúdií nedostatočný, niektoré psychoterapie môžu priniesť úľavu niektorým pacientom s funkčnými tráviacimi poruchami (14).

Kognitívne behaviorálna terapia (CBT)

Tento druh psychoterapie pomáha pacientom zmeniť nevýhodné alebo škodlivé myšlienky a správanie a naučiť sa ovládať schopnosti k lepšej kontrole stresu a úzkosti. Štúdia zaraďujúce 839 dospelých s funkčnými tráviacimi ťažkosťami poukázala na fakt, že CBT významne zlepšila pacientovu edukácii v zlepšeniu depresívnych a úzkostných symptómov a všeobecne v ich stavu k životu (13). Ďalšia štúdia opísala, že by zmysel CBT mal spočívať práve v zlepšeniu funkčných symptómov, čím by sa časom mohla zlepšiť úroveň bolesti. Otvorený rozhovor s priateľmi alebo rodinou o stresu môže byť veľkou pomocou a samotné rozprávanie s terapeutom môže byť prínosné. Štúdia opísala subjektívne zlepšenie u 70% pacientov so syndrómom dráždivého čreva po pravidelnom, dvanáctitýdennom sedeniu s terapeutom využívajúcim CBT (14).

Relaxačná terapia

Zahŕňa rad techník navrhnutých k pomoci ľuďom sa uvoľniť a znížiť tak ich citlivosť na stres. Techniky zahŕňajú progresívnu svalovú relaxáciu, vizualizáciu a upokojujúcu hudbu. Rovnako pôsobí aj joga, meditácie, mentálne mapovanie a spätná väzba. Dokázané bolo významné zníženie symptómov syndrómu dráždivého čreva vrátane bolesti a hnačky po relaxačné terapii (15).

Hypnóza

Hypnoterapia kombinovaná s hlbokou relaxáciou a pozitívnou sugesciou nasmerovaná k ovplyvneniu tráviaceho traktu môže priniesť úžitok u ľudí trpiacimi tráviacimi symptómy aj bez viditeľného psychického vypätia. Jedna randomizovaná a kontrolovaná štúdia potvrdila benefit trojmesačnej hypnózy v zlepšeniu gastrointestinálne funkcie (15, 16).

Životný štýl

Jeden z najlepších spôsobov, ako zvládať stres a udržať zdravé trávenie, je minimálne stredná fyzická aktivita. Uvoľňuje napätie a stimuluje uvoľňovanie endorfínov, ktoré zlepšujú náladu a zmierňujú prežívanie stresu. Konzumácia nezdravého jedla môže spôsobiť stres alebo zhoršenú reakciu na stresory. Nutričný ​​špecialisti odporúčajú vyhýbať sa prejedaniu zlého jedla "konzumácia cukrov, tukov a alkoholu môže viesť k zhoršeniu stavu alebo k zhoršeniu reakcie na stresory", tvrdia autori ďalšie práce (17).

Produkty odporúčané výživovým poradcom aneb riešenia vo fytoterapii

Existuje celý rad bylinných prípravkov, ktoré pomáhajú riešiť problémy zmienené vyššie v texte. Extrakt artičokov dokázal v niekoľkých štúdiách pomôcť pacientom s funkčnou dyspepsiou, táto štúdia toto tvrdenie potvrdzuje u 244 pacientov pri porovnaní s kontrolou, placebom, aj keď je artičok doporučovaný všeobecne na zažívacie ťažkosti (18).

Mäta pieporná je považovaná tiež za jednu z možností riešenia dyspepsie, keďže jej extrakt vykazuje čiastočný antibakteriálny účinok, zároveň dokáže tlmiť kŕče (spazmy) hladkej svaloviny čriev a všeobecne zmierňovať rozhodené trávenie (19).

Extrakt zeleného čaju dokáže zmierniť gastrointestinálne problémy, obsahové látky navyše zastaví alebo upokojí hnačky a u antioxidačne pôsobiacich látok sa ukázalo, že v čreve dokážu znižovať zápalové procesy (20).

Medzi najčastejšie podávané a vyhľadávané byliny alebo fytoterapeutické prípravky v Európe na zažívacie ťažkosti sú tie, ktoré obsahujú v menšej či väčšej miere extrakt z púpavy, ktorý pomáha pri črevných zápaloch, aníz, ktorý uľavuje pri plynatosti, čakanku obyčajnú, ktorá významne podporuje trávenie, echinaceu, ktorá dokáže tlmiť a liečiť žalúdočné vredy, puškvorec obyčajný, ktorý podporuje trávenie a chuť k jedlu, čerstvú púpavu lekársku, znižujúci cholesterol, šalviu lekársku, ktorá dokáže hojiť črevné a žalúdočné choroby alebo ich dostupné kombinácie (21).

Záver

Všetci môžeme čerpať zo svojej skúsenosti, že zrejme existuje súvislosť medzi akúkoľvek stresovou situáciou a následnými zažívacími ťažkosťami. Stresová situácia je pre každého iná a niekto si tu môže predstaviť rozprávanie na verejnosti alebo zavolanie vôbec. Niekomu príde stresová situácia konflikt, niekomu zase prechádzka na nákup. Akútna stresová reakcia nie je natoľko závažná a zdraviu škodlivá, ak nevedie k inému patologickému stavu (vrátane zmien správania). Chronický a nadmerný stres je ďaleko škodlivejšie a o jeho dôsledkoch sa možno dočítať vyššie. Tento vzťah funguje aj naopak. Zmena funkcie alebo stavu zažívacieho traktu z akéhokoľvek dôvodu môže ovplyvniť psychický stav jedinca.

Vďaka pokroku v zdravotníctve a starostlivosti o telesné a duševné zdravie sa môžeme oprieť o informácie a rady dostupné voľne na internete alebo v knihách. Tento článok sa snažil prispieť k "osvete" a laickej edukácii o psychickej liečbe, ktorá je vždy na zváženie, ale aj o bylinné liečbe, ktorá by mala vždy podporovať už stanovenú liečbu alebo môže stáť sama ako voľba riešenie situácie.

Zdroje

1. Stres, deprese a životní styl v ČR. 1. lékařská fakulta Univerzity Karlovy. [online][cit. 27.08.2018]. Dostupné z: https://www.lf1.cuni.cz/stres-deprese-a-zivotni-styl-v-cr-lf1
2. Gwee KA. The role of psychological and biological factors in postinfective gut dysfunction. Gut. 1999; 44:400–406.
3. Garrett VD, Brantley PJ, Jones GN, et al. The relationship between daily stress and Crohn's disease. J Behav Med. 1991;14:87–96.
4. Kessler RC, Sonnega A, Bromet E, Hughes M, Nelson CB. Posttraumatic stress disorder in the National Comorbidity Survey. Arch Gen Psychiatry. 1995;52(12):1048–1060.
5. Darves-Bornoz JM, Alonso J, de Girolamo G, et al. Main traumatic events in Europe: PTSD in the European study of the epidemiology of mental disorders survey. J Trauma Stress. 2008;21(5):455–462.
6. Creed F. The relationship between psychosocial parameters and outcome in the irritable bowel syndrome. Am J Med (Suppl). 1999; 107:74–80.
7. Santos J, Saunders PR, Hanssen NP, et al. Corticotropin-releasing hormone mimics stress-induced colonic epithelial pathophysiology in the rat. Am J Physiol. 1999; 277:G391–G393.
8. Cannon WB (1929) Organization for physiological homeostasis. Physiol Rev 9:399–431.
9. Jaenig W, Habler H-J. Mayer EA, et al. The biological basis for mind body interactions, 122 edn. 2000, Elsevier Science, Amsterdam; pp 349–365.
10. Bremner JD, Licinio J, Darnell A, et al. (1997) Elevated CSF corticotropin releasing factor concentrations in posttraumatic stress disorder. Am J Psychiatry 154:624–629.
11. García Rodriguez LA, Ruigomez A, Wallander M-A, et al. Detection of colorectal tumor and inflammatory bowel disease during follow-up of patients with initial diagnosis of irritable bowel syndrome. Scand J Gasterenterol. 2000; 35:257–307.
12. Naliboff BD, Derbyshire SW, Munakata J, et al.(2000) Evidence for decreased activation of central fear circuits by expected aversive visceral stimuli in IBS patients. Gastroenterology 118:A137.
13. Mahadeva S, Goh KL. Anxiety, depression and quality of life differences between functional and organic dyspepsia. J Gastroenterol Hepatol. 2011; 26(3):49-52.
14. Linden W. Stress management: From basic science to better practice. Philadelphia: SAGE Publication; 2005. pp. 83–5.
15. Palsson OS, Whitehead WE. Psychological Treatments in Functional Gastrointestinal Disorders: A Primer for the Gastroenterologist. Clin Gastroenterol Hepatol. 2013; 11(3): 208–216.
16. Suarez K, et al. Psychological Stress and Self-Reported Functional Gastrointestinal Disorders. The Journal of Nervous and Mental Disease. 2010; 198(3):226–29.
17. Yau YHC, Potenza MN. Stress and Eating Behaviors. Minerva Endocrinol. 2013; 38(3): 255–267.
18. Holtmann G, Adam B, Haag S, Collet W, Grünewald E, Windeck T. Efficacy of artichoke leaf extract in the treatment of patients with functional dyspepsia: a six-week placebo-controlled, double-blind, multicentre trial. Aliment Pharmacol Ther. 2003;18(11-12):1099-105.
19. Briggs C. Peppermint: medicinal herb and flavouring agent. CPJ. 1993; 126:89-92.
20. Tetsuya M, Kouichi S,Syuuichi M,Toru M,Yoshitaka M, and Yutaka S. Lifestyle Change Influences on GERD in Japan: A Study of Participants in a Health Examination Program. Dig Dis Sci. 2011; 56(10): 2857–2864.
21. Coon JT, Ernst E. Herbal medicinal products for non‐ulcer dyspepsia. Alimentary Pharmacology and Therapeutics. 2002; 16(10): 1689-1699.