Bôb je plodom bôbovitých rastlín pochádzajúcich z Afriky a juhozápadnej Ázie. Bôbovité sú veľmi bohaté na obsiahnuté látky. Ich semená obsahujú tuky, bielkoviny, aminokyseliny, Vitamín C, E, draslík, fosfor a značné množstvo polysacharidov. V niektorých druhoch sú prítomné aj alkaloidy. Obsahujú tiež L- dopa (chemickú látku využívanú na produkciu dopamínu), čo prispieva k dobrej nálade.
Ide o jednoročnú rastlinu, ktorá sa pestuje hlavne kvôli svojim semenám, výhonkom a strukom. Všeobecne vyrastajú do 1 metra, na skôr slnečnom a vlhkom mieste. Vyhovuje mu pôda ťažšia, skôr ílovitá, bohatá na vápnik a živiny. Bôbovité sú mrazuvzdorné do - 4 °C a vďaka tomu sa môžu vysievať aj začiatkom marca.
Delia sa na druhy
-
Zakrpatené (holubie)
-
Dlhoplodné (záhradné)
-
Windsor (poľné)
Bôby sa používajú do pokrmov (polievky, šaláty, k mäsu, do cestovín), ďalším spôsobom je zelené hnojenie, ktoré zlepšuje kvalitu pôdy, alebo sa využívajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Patrí medzi ne napríklad
-
Fazuľa
-
Podzemnica olejná
-
Šošovica
-
Cícer
-
Hrach siaty
