Čo je fosfor
Fosfor je druhým najčastejšie sa vyskytujúcim minerálom v ľudskom organizme. Spolu s vápnikom sa podieľa na správnej stavbe a udržiavaní zdravých kostí a zubov. Popri tom hrá významnú úlohu pri zásobovaní rôznych telesných buniek energiou. Ľudský organizmus potrebuje fosfor z mnohých dôvodov. Jedným z nich je napríklad filtrovanie odpadu.
Tento minerál je hojne zastúpený v strave. Spravidla jeho nedostatkom ľudský organizmus netrpí. Naopak. Častejším problémom je jeho nadbytok. Ochorenie obličiek alebo konzumácia nedostatku vápnika môže spôsobiť nadbytok fosforu v ľudskom tele.
U dospelého človeka je fosfor v tele obsiahnutý okolo 650 g. Celkovo je jeho koncentrácia asi v 85% v kostiach a zuboch. Zvyšok fosforu je rozdelený v krvi a ostatných tkanivách. Najviac je ho potom v obličkách, srdci, svaloch a mozgu.
Fosfor a jeho účinky na ľudské zdravie
Fosfor veľmi často reaguje s ďalšími látkami. Jednou z najdôležitejších funkcií fosforu je súčinnosť s vápnikom pri tvorbe a uchovaniu dobrého stavu kostí. V kostiach je pomer vápnika a fosforu 2:1. V ostatných tkanivách je potom pomer fosforu voči vápnika oveľa vyšší. Tiež je neoddeliteľnou súčasťou početných zlúčenín, ako sú tuky, bielkoviny alebo sacharidy. Jeho úlohou je napríklad kontrolovať rovnováhu vápnika a hrá významnú úlohu v mechanizmoch pôsobenia vitamínu D. Je dôležitý pre správnu činnosť štítnej žľazy, formovanie krvi a kostí a patrí medzi najvýznamnejšie energetické prvky pre pohlavné orgány, nervy a intelekt.
Fosfor v ľudskom organizme
Fosfor je v malom množstve obsiahnutý v každej telesnej bunke. Vo zle vyváženej strave dochádza k nepriaznivému pomeru fosforu a vápnika. Prebytok fosforu môže spôsobiť zníženie tohto minerálu v podobe nerozpustného fosforečnanu vápenatého. Preto by pomer vápnika voči fosforu nemal byť menší ako 1:2. Optimálne je vyvážený pomer, teda 1:1.
U detí by sa tento pomer mal blížiť k hodnote 2:1. Ak je pomer vápnika k fosforu nízky, dochádza k rednutiu kostí. To, ako telo zaobchádza s fosforom, záleží na činnosti žliaz s vnútornou sekréciou.
Napríklad hormón prištítnych teliesok zvyšuje prirodzené vylučovanie fosforu močom. Vďaka tomu sa znižuje hladina anorganických fosfátov v krvnej plazme. Pre zníženie vylučovania fosforu a vápnika močom prispievajú steroidné hormóny, ktoré vďaka tomuto účinku majú pozitívny vplyv na predchádzanie rednutiu kostí.
Dôležité funkcie fosforu v ľudskom tele
- podporuje rýchlejšie riedenie krvi
- má dôležitú funkciu pri udržiavaní acidobázickej rovnováhy
- je najdôležitejším zdrojom energie pre bunku
- podporuje rast tkanív
- je prevenciou pred vznikom zubných kazov
- podporuje správnu funkciu obličiek
- je dôležitý pre nervové tkanivo a mozog
- slúži k metabolizmu proteínov a tukov
- podporuje asimiláciu vitamínu B2 a B3
- pôsobí proti hnisavým zápalom
- podporuje správny tep srdca spolu s vápnikom
Účinky fosforu
V ľudskom organizme existuje len nepatrné množstvo bunkových procesov, pri ktorých by fosfor nefiguroval. V niektorých prípadoch fosfor chráni bunkovú membránu, tvoriacu obal bunky. Inde pôsobí ako druh biologického sprievodu. Fosfor pomáha pri aktivácii vitamínu B2 a B3 a ich priaznivé pôsobenie na ľudské zdravie.
Bez fosforu by nedochádzalo v ľudskom organizme k premene základných živín na energiu. Je potrebný pre vytvorenie adenosintrifosfátu (ATP), ktorý dodáva energiu do všetkých telesných buniek. Ďalej prispieva ku koordinácii rôznych procesov v tele, ako je svalová kontrakcia, prenos nervových vzruchov v mozgu do všetkých tkanív v ľudskom tele a k sekrécii hormónov.
Zásobenie tela fosforom prispieva k zvýšeniu fyzického výkonu a účinnému boju proti únave. Fosfor je potrebný na udržiavanie rovnováhy telesných kyselín a zásad. V krvi je dôležitý pre tvorbu nukleových kyselín, tj. základných zložiek genetickej skladby.
Fosfor sa používa pri liečbe astmy, demineralizácie, intelektuálnej asténie, tuberkulóze, nedostatočnej srdcovej činnosti, rednutiu kostí, poruchách štítnej žľazy, spazmofílii, nervových chorôb, poruche štítnej žľazy aj svalovej únave.
Odporúčané dávkovanie fosforu
Fosfor je obsiahnutý v dostatočnom množstve v potravinách. Užívanie fosforu vo forme doplnkov stravy nie je potreba. Odporúčaný denný príjem fosforu je u dospelých žien a mužov rovnaký, približne 800 mg denne. U detí a tehotných žien potom 1,5 - 2 gramy.
Vysoká hladina fosforu v tele
Pri stupňovaniu premeny sacharidov je v ľudskom tele vyvolaný dočasný pokles fosfátov v plazme. Podobný sa môže objaviť tiež pri vstrebávaní určitého druhu tukov. Pri ochorení cukrovkou sa vyskytuje v ľudskom tele nižšia koncentrácia organických fosfátov v krvnej plazme, prevažuje tu vyššia koncentrácia neorganických fosforečnanov. Pri ochorení obličiek je zadržanie fosforečnanov hlavnou príčinou acidózy. Hladina fosforu v plazme vyvoláva zníženie hladiny vápnika.
Ďalej sa vysoká hladina fosforu v krvi vyskytuje pri hypofunkcii prištítnych teliesok. U detí je napríklad metabolizmus fosforu spojený s rastovým hormónom. Keď majú deti vysokú hladinu fosforečnanu v krvi, môže dôjsť k ochoreniu nazývanému akromegália - prejavuje sa prílišným rastom kostí aj mäkkých častí tváre, chodidiel a rúk. Pri dlhodobom nadbytku fosforu môže dôjsť k potlačeniu vstrebávania vápnika.
Nedostatok fosforu
Nedostatok fosforu je veľmi ojedinelou záležitosťou. Ak však k tomuto stavu dôjde, môže viesť k lámavosti kostí, kazeniu zubov, telesnej slabosti, únave, bolestiam a stuhnutosti kĺbov, strate chuti do jedla, zvýšenej náchylnosti k infekciám.
V čom je fosfor obsiahnutý
Fosfor je bežne obsiahnutý vo všetkých potravinách. Vyšší výskyt nájdeme napríklad v klíčkoch, cesnaku, zeleru, cibuľu, póru, mrkve, orieškoch, mandliach, hroznovom víne, syroch, vaječných žĺtkoch, fazuli, pečeni, hrachu, pšeničnej múke, mäse a v rybách.