Najdôležitejším zdrojom energie pre telové bunky sú polysacharidy. Koľko majú tvoriť energetické hodnoty potravín?
Polysacharidy majú vo výžive nezastupiteľné miesto. Pre naše telo predstavujú zásobáreň energie. Najväčším zdrojom polysacharidov sú strukoviny, ovocie, zelenina a obilniny. Najdôležitejším stráviteľným polysacharidom je polymér glukózy škrob.Ideálne by polysacharidy mali tvoriť 70 až 80% hodnoty potravín.
Ďalším významným polysacharidom je cukor repný a iné izolované jednoduché cukry. Naše telo trávia inak polysacharidy a jednoduché cukry. Polysacharidy (škrob, pektíny) sa štiepia na jednoduché cukry pôsobením enzýmov postupne niekoľko hodín, a tak je udržovaná stála hladina krvného cukru s minimálnou účasťou pankreasu.
Jednoduché cukry pridané do potravy prichádzajú po požití rýchlo zo zažívacej sústavy do krvi. Deje sa tak asi počas 30 minút a tým sa náhle zdvihne hladina krvného cukru (hypoglykémia). Indikuje sa uvoľnený inzulín, ktorý premení nadbytočný cukor z krvi na glykogén. Po odbúraní nadbytočného cukru z krvi spôsobí ďalšie zníženie jeho hladiny na normálne množstvo (hypoglykémia). Pri hypoglykémii nastáva nedostatočná výživa mnohých tkanív, najmä srdca a mozgových buniek, ktoré majú niekoľkokrát intenzívnejší metabolizmus ako ostatné tkanivá. To pôsobí ich postupné poškodzovanie.
Pozor teda na jedlá sladené repným cukrom, ktorý môže spôsobiť celý rad zdravotných ťažkostí ako únavu, vyčerpanosť, bolesti hlavy, nevoľnosť, ospalosť cez deň alebo nespavosť v noci, bolesti a kŕče vo svaloch, studené ruky a nohy, strašidelné sny, podráždenosť, citové nekontrolované reakcie, depresie, úzkosť, strach, neschopnosť sa sústrediť, zábudlivosť a podobne.
Koľko množstva polysacharidov sa odporúča konzumovať za rok?
Celková spotreba cukru je asi 38 kg na osobu za rok. Táto hodnota predstavuje približne 15 až 20 percent energetickej hodnoty potravy. Na udržanie dobrého zdravia by však mala byť spotreba menšia ako 10 kg na osobu za rok. Lepšie je však namiesto repného cukru používať v obmedzenej miere včelí med, ktorý obsahuje asi z 80 percent niekoľko jednoduchých cukrov a niektoré vitamíny a minerálne látky.
Základné delenie polysacharidov?
Hlavným potravinovým zdrojom stráviteľných polysacharidov je:
VLÁKNINA - vláknina predstavuje polysacharid, aj keď jej hodnota 8 kJ/g je oproti bežným sacharidom, ktoré majú hodnotu 17 kJ/g, takmer zanedbateľná. Do celkového energetického príjmu sa preto nezapočítava. Ale pre naše telo má veľký význam. Prirodzene nás zasýti a je prevenciou obezity. Ďalej si dokáže poradiť so škodlivým cholesterolom, stabilizuje glykémiu, chráni črevá a je prevenciou zápchy. Okrem toho posilňuje zuby.
Vláknina je rastlinného pôvodu a podľa rozpustnosti sa delí na:
Rozpustnú: ide o mäkkú vlákninu, ktorá má schopnosť „pučať“. Touto schopnosťou v našom tele vytvára gél, zaisťujúci dlhší pocit sýtosti, a zároveň zníži rýchlosť uvoľňovania glukózy z tráveniny. Zároveň pomáha v prevencii karcinómu hrubého čreva tým, že slúži ako potrava pre bifidogénne baktérie v čreve. Spokojné baktérie tak môžu podporovať tvorbu a rast buniek čreva.
Nerozpustnú: ide o hrubú vlákninu, ktorá má za úlohu „vykefovať naše črevá“, zvýšiť objem stolice a zrýchliť vyprázdňovanie obsahu hrubého čreva. A ako prevencia vzniku karcinómu hrubého čreva pôsobí tak, že dokáže viazať kancerogény a vylúčiť ich z tela stolicou.
A aká je odporúčaná denná dávka vlákniny? U dospelých sa lekári zhodujú na hranici 30 gramov denne.
ŠKROB - vo veľkom množstve je obsiahnutý v obilninách, zemiakoch a strukovinách. Z ovocia je zdrojom škrobu banán, ale čím je zrelší, tým menej ho obsahuje. Polysacharidy sú „cukry“, ktoré naše telo po dlhú dobu zásobujú energiou. Z dlhých reťazcov sa totiž energia uvoľňuje postupne. Náš tráviaci systém ich musí najprv od seba „rozdeliť“ (za pomoci enzýmov) na jednoduché cukrové jednotky, aby ich mohol využiť ako zdroj energie.
GLYKOGÉN - ide o škrobový polysacharid živočíšneho pôvodu. V našom tele je uložený ako zásobáreň cukru z potravy, uložená v pečeni a vo svaloch. Pri poklese hladiny glykémie u zdravých jedincov dochádza k uvoľňovaniu glykogénu, ktorý sa štiepi na glukózu, tá sa dostáva do krvi, kde stabilizuje glykémiu – na rozdiel od svalového glykogénu, ktorý je použitý len pre svalovú činnosť a hodnotu krvného cukru (glykémiu) nijako neovplyvňuje.