Kofeín

Späť do slovníka

Kofeín ako stimulant

Deväť z desiatich Európanov si nevie predstaviť deň bez dávky kofeínu, čím sa kofeín dostáva na popredné priečky užívaných drog. Kofeín je významným zdrojom energie, odstraňuje únavu, zlepšuje náladu, pomáha sústrediť sa a zostruje vnímavosť. Pri nadmernom používaní môže na ňom vzniknúť závislosť.

Účinné látky v kofeíne

Kofeín patrí medzi rastlinné alkaloidy, čo sú zásadité dusíkaté látky. Alkaloid kofeín patrí do skupiny purínových derivátov xanthínu a vyskytuje sa v semenách, listoch a plodoch. Najznámejším zdrojom kofeínu je káva, ale nájdeme ho tiež v kakaovníku, guarane, čajovníku, ženšene, alebo v rastline koka.

Pôsobenie kofeínu na človeka

Kofeín je prírodný stimulant, ktorý ovplyvňuje fyziologické pochody v tele a pôsobí na centrálnu nervovú sústavu. Zrýchľuje tep, zvyšuje krvný tlak, pomáha odbúravať tukové tkanivo, zvyšuje tvorbu a vylučovanie moču, zlepšuje vstrebávanie cukru, uvoľňuje hladké svalstvo a podporuje črevnú peristaltiku.

Kedy užiť prvý kofeínový doplnok?

Väčšina užívateľov kofeínu najčastejšie volí rannú kávu, aby naštartovala svoj organizmus. Paradoxne ale káva človeka po prebudení nestimuluje, ale naopak utlmuje, zvlášť ak si ju dopraje medzi ôsmou a deviatou hodinou rannou. Počas tejto doby dochádza v tele k uvoľňovaniu hormónu kortizol, ktorý povzbudzuje rovnako ako kofeín. Prísun kofeínu túto stimuláciu utlmí a telo si proti kofeínu rýchlejšie vytvorí rezistenciu. Optimálny čas pre konzumáciu kofeínového doplnku je 9:30 až 11:30 a 13:30 až 17:00.

Kedy kofeín účinkuje najviac?

Kofeín je životobudič a zlepšuje výkony v mnohých oblastiach. Účinné látky kofeínu telo využije pri optimálnom dávkovaní a v správny čas. Prekvapivým zistením je fakt, že kofeín najviac pôsobí na ľudí, ktorí sú oddýchnutí. Čím je to spôsobené? V mozgu sa vyskytuje látka adenozín, ktorá napomáha zaspaniu. Kofeín dočasne zablokuje adenozínové receptory a podporuje stimulátory mozgovej aktivity. Pri únave a po dlhodobom bdení sú stimulátory spotrebované a povzbudzujúci efekt je minimálny. Kofeín preto pôsobí najsilnejšie v okamihu, keď má človek dostatočne vysokú hladinu stimulátorov, napríklad po nočnom spánku, alebo poludňajšom odpočinku.

Odporúčaná dávka kofeínu

Odborníci odporúčajú mierne dávky kofeínu v množstve 200 až 300 mg denne. Táto dávka predstavuje asi dve až tri šálky kávy denne. Pri tomto množstve nemá kofeín žiadne dlhodobo negatívne účinky. Už do hodiny sa kofeín vstrebá do krvi a stimuluje 4 až 6 hodín. Kofeín nie je rizikový a nedochádza k smrteľnému predávkovaniu. Podľa vedcov smrteľná dávka zodpovedá 10 g kofeínu (100 porciám silnej kávy).

Množstvo kofeínu v nápojoch a potravinách

Obzvlášť ľudia citliví na kofeín by mali vedieť, v akých nápojoch a potravinách sa môžu stretnúť s kofeínom a v akom množstve:

Obsah kofeinu v čajích se liší díky výrobním metodám a místě plantáže. Obsahy v tabulkách jsou pouze přibližné z těchto důvodů.

Množství kofeinu podle druhu kávy

  • Káva arabica – 80mg – 130 mg
  • Káva robusta – 140mg – 200 mg
  • Káva bez kofeínu – 2mg – 12 mg
  • Instantná káva – 65mg – 90 mg
  • Káva espresso ristretto – 75 mg
  • Káva lungo – 150 mg
  • Cappuccino – 39 mg
  • Latté – 26 mm

Priemerný príjem kofeínu v Európe

Príjem kofeínu ovplyvňujú miestne kultúrne zvyklosti každej krajiny. Ľudia na európskom kontinente prijímajú denne v priemere 200 mg kofeínu z kávy, čaju a energetických nápojov. Ľudia v krajinách severnej Európy priemerne užívajú okolo 400 mg kofeínu denne, dospelí Česi 298 mg, dospievajúci Česi 131 mg a Nemci 562 mg.

Nadmerné užívanie kofeínu

Nadmerná konzumácia kofeínu znižuje koncentráciu a zvyšuje hladinu stresových hormónov. Už 500 až 600 mg kofeínu denne (štyri až sedem šálok kávy) môže vyvolať úzkosť, nespavosť, nervozitu, podráždenosť, svalové kŕče, bolesti hlavy, tráviace problémy či zrýchlený rytmus srdca. Mnoho ľudí môže byť citlivých už na nepatrnú dávku kofeínu. Postihuje to najmä osoby s nízkou telesnou hmotnosťou a úzkostnou povahou, alebo ľudí, ktorí nie sú na kofeín zvyknutí, či používajú určité druhy liekov.

Kofeín a spánok

Vyššie dávky kofeínu zasahujú do spánkového režimu človeka a odďaľujú stav únavy. Spánok je nekvalitný a nastáva problém so zaspávaním. To má za následok celkovú vyčerpanosť, problémy s pamäťou či výkyvy nálad. Pri výskyte týchto problémov je potrebné postupne znižovať príjem kofeínu a dať si jeho poslednú dávku najneskôr 8 hodín pred ľahnutím do postele. Zaujímavosťou je to, že večerná dávka kofeínu posúva vnútorné biologické hodiny človeka, čo môžu využiť cestovatelia pri zmene časových pásiem.

Kofeín a závislosť

Návykovosť na kofeín pri dodržaní odporúčaného dávkovania je veľmi slabá. Ak užívateľ kofeínu prestáva cítiť jeho účinky, namiesto zvyšovania dávky je lepšie dať si týždeň pauzu, inak bude telo potrebovať k nabudeniu stále vyššie dávky. Čo sa týka krvného tlaku, po dávke kofeínu sa krátkodobo zvýši. Pri pravidelnom užívaní si však telo na kofeín zvykne a krvný tlak sa stabilizuje.

Na čo si dať pozor?

Kofeín nie je vhodný pre každého človeka. Vždy by mal prihliadnuť na svoj zdravotný stav, poprípade sa poradiť s lekárom. Pozor by si mali dať ľudia na antibiotikách, so sklonom k páleniu záhy, žalúdočnými vredmi, osteoporózou, epilepsiou a tehotné ženy. Kofeín tiež odvodňuje organizmus, preto je dobré vypiť ku jednej šálke kávy jeden pohár vody.

Vzorec kofeínu a molekulová štruktúra

Sumárny vzorec: C8H10N4O2

Chemický vzorec: 1, 3, 7 – trimethylxanthine

Molekula xanthínu má vodíky viazané na dusíky a nahradením týchto vodíkov methylovými skupinami vznikne biela, kryštalická a hydrofóbna látka bez zápachu – kofeín.

Kofeín
 
Späť do slovníka