Schizandra čínska

Prášok z plodov

Schizandra čínska nesúca latinský názov Schizandra chinensis sa radí medzi najdôležitejšie byliny tradičného čínskeho liečiteľstva. Jej meno pochádza zo skutočnosti, že plody majú všetkých 5 základných chutí – sladkú, slanú, kyslú, horkú a pikantnú. Hovorí sa, že týchto päť chutí zodpovedá ľudským orgánom – pečeň je kyslá, sladká je slezina, horká je srdce, slaná sú obličky a pikantná sú pľúca. Schizandra je opadavá liana vysoká až 10 metrov, niektoré zdroje uvádzajú až 15 metrov. V našich končinách dostala ľudovej označenie ako Klanopraška čínska.

Zloženie

Klanopraška obsahuje takzvané lignany, ktoré sú zlúčeninou schizandrinu a gomisinu. Tieto látky sú teraz skúmané a ukazuje sa, že sú veľmi prospešné voči imunite. Schizandrin má dokázané antivírusové a antioxidačné vlastnosti. Ďalej sa tu vyskytuje schisandrin B, terpinen, bisabolenu, gomisin K2, gomisin S, pregomisin, schisantherin, schicantherin B, angeloylgomisin Q a rubrildilactione.

Užívanie a dávkovanie

1 - 3 g prášku Schizandry rozmiešajte vo vode a vypite (prípadne si pridajte do jogurtu). Užívajte 2x denne, ale neodporúčame užívať pred spaním.

História

Plody Klanoprašky sa používajú v tradičnej čínskej medicíne, kde je považovaná za jednu zo základných 50 bylín. Užívanou časťou byliny je plod, ktorého zber spadá na jeseň a následne sa nechá vysušiť. Ďalšou časťou sú listy, ktoré ale neobsahujú toľko prospešných látok ako plody. Tie sa používajú ako v sušenej forme, tak aj vo forme čaju. V Číne sa z plodov dokonca vyrába aj víno a v tradičnej čínskej medicíne sa plody užívajú pri ťažkostiach s obličkami, pri hnačke, na zastavenie nadmerného potenia a k upokojeniu ducha. Klanopraška je považovaná za jeden z najsilnejších stimulantov vôbec.

Viac o bylinke

Mladé listy majú zelenú farbu, ale postupom času zožltnú. Listy sú stopkaté, dlhé 8 centimetrov a široké 2 až 4 centimetre. Kvety majú príjemné citrónovú arómu. Farba je rôznorodá od bielej, cez žltkastú po ružovú. Plodom je približne 6 milimetrov veľká bobuľa červenej farby, ktorá dozrieva od augusta do konca októbra.

O semenách sa vie, že majú po nadrvení nepríjemnú horkú chuť. Schizandra kvitne na jar od apríla do mája. Jej domovinou sú lesy na severe a severovýchode Číny.

Táto rastlina pre vás môže byť zaujímavá tým, že sa dá uložiť, napríklad na vašu záhradu, kde vás svojimi kvetmi doslova "ochráni pred slnkom". Rastlina je zvyknutá na naše podnebie a tým pádom je odolná proti mrazom. Veľkou zaujímavosťou je fakt, že dokáže byť mrazuvzdorná až do -35 °C, kde pritom pri neskorých jarných mrazoch môžu občas napučené rastliny omŕzať. Najlepšie obdobie pre zasadenie je jar, kedy prejdú ranné mrazíky. Mladšie rastliny ešte tak odolné nie sú, preto je lepšie, keď ich na zimu prikryjete. rastlina pre svoj rast vyžaduje dostatočnú vlhkosť, pôdu bohatú na humus a dostatok slnečného svetla, nevysádzajte na miesta s málo priepustnou a hlinitou pôdou. Prvé tri roky rastie liana pomaly, až štvrtým rokom sa jej rast zrýchli a môže dorásť do výšky 8 až 10 metrov. Korene sú plytké, a preto ju vysádzajte do miest, kde sa jej v letných mesiacoch dostane veľa vlahy. Keďže je to liana je dôležité jej opatriť oporu, naozaj krásne vyzerá na pergolách. Po troch až štyroch rokoch sa objavujú prvé kvety a neskôr aj plody, ktoré vyrastajú podobne ako ríbezle.

Pestovanie

Výhodou Klanoprašky je, že nie je náročná na pH pôdy, v ktorej je zasadená či v ktorej zrovna rastie. Znesie teda ako zásadité, tak aj neutrálne až kyslé prostredie. Jediné, čo neznesie je suchá pôda.

Začneme tým, že do pestovateľskej jamy dáme kvalitný kompost a pre rastlinu pripravíme oporu, bez ktorej by sa pri svojej 6 metrovej výške nezaobišla. Zo všetkého najviac si vyžaduje zálievku spolu so slnečným svitom. Korene najskôr však, vo svojom prvopočiatku, je nutné kryť pred priamym svetlom, aby nedošlo k prerušeniu zakoreňovania.

Po nasadení začne Schizandra kvitnúť po 3 až 4 rokoch, a to zatiaľ len so samčími kvetmi, ktoré poznáme podľa kávovo bielej až ružovkastej farby. Tieto kvety nie sú samoopelivé, pretože sa nedokáže opeľovať pomocou vlastnej peľnice. Až po tomto období sa popri samčích utvárajú tiež kvety samičie a rastlina začne plodiť. Tieto kvety sú nenápadné, drobné, zato začnú intenzívne voňať po citrónoch a vykvitnú od konca mája do začiatku júna. Plody v tvare asi centimetrových bobúľ tvorí hrozno jasne červenej farby pripomínajúce ríbezle.