Cukrovka

Ochorenie sa môže objaviť v akomkoľvek veku a môže postihovať všetkých bez ohľadu na pohlavie alebo iné ochorenia. Cukrovka sa rovnako tak môže objaviť náhle (náhodou počas preventívnej prehliadky) a alebo po dlhšej dobe.

Presná definícia cukrovky je stanovená hodnotou glykémie. Akonáhle je glykémia opakovane nad 10 mol/l na lačno, môže lekár diagnostikovať cukrovku (samozrejme tu hrajú úlohu ďalšie parametre).

Rozhodne áno. Podľa príčiny sa cukrovka rozdeľuje na jednotlivé typy;

diabetes 1. typu, ktorý je charakteristický zlou produkciou inzulínu, hormónu, ktorý spracováva cukry, vstrebáva cukry do tkaniva, a tvorí sa v pankrease a

diabetes 2. typu, ktorý je typický skôr zníženou citlivosťou tkanív tela k inzulínu a alebo zvýšenou odolnosťou voči inzulínu.

Diabetes 1. typu sa najčastejšie objavuje v ranom veku alebo mladosti, a býva v učebniciach definovaný ako autoimunitné ochorenie, kedy dochádza k napadnutiu a následne k deštrukcii vlastných buniek pankreasu. Odhadom touto chorobou trpí asi 0.4% populácie.

Diabetes 2. typu sa najčastejšie objavuje už u starších ľudí, konkrétne u obéznejších osôb. Väčšinou sa objavuje po 30. veku života, avšak v poslednej dobe bežne zaznamenávame prípady ochorenia u obéznych detí s nedostatkom pohybu. V súčasnosti trpí ochorením asi 7% populácie.

U diabetu 1. typu sa doteraz nepoznajú presné príčiny a bohužiaľ sa zdá, že tu hrá významnú rolu genetická predispozícia jedinca, s ktorou sa bohužiaľ nedá nič robiť. Zároveň môže genetika súčasnú situáciu zhoršiť a alebo stav ochorenia navodiť. Ďalšími rizikami sú časté vírusové infekcie. Úlohu nehrá telesná konštitúcia.

Diabetes 2. typu má na druhu stranu rizikových faktorov hneď celý zástup. Počnúc obezitou, nedostatkom pohybu, zlými diétnymi návykmi a nezdravým životným štýlom. Všetky tieto faktory znižujú počty receptorov pre inzulín v tkanivách. V dôsledku to vedie k akejsi "rezistencii" voči inzulínu, čo znamená, že inzulín stráca svoje fyziologické funkcie.

Príznaky, ktoré tu budeme uvádzať môžu byť nešpecifické a môžu naznačovať mnohé ochorenia alebo len horší aktuálny stav.

U diabetu 1. typu je veľmi obvyklá podráždenosť, telesná slabosť, nezvyčajná túžba k jedlu, paradoxné chudnutie, časté močenie a alebo zvracanie. V tele jedinca sa hromadia voľné sacharidy, ktoré nie sú metabolizované ani inak spracovávané a uvoľňujú sa odpadové látky rozpadu cukrov, tzv. ketóny. Preto je mnohokrát cítiť z úst diabetikov "acetónový" dych. Závažná komplikácia je diabetická kóma s následnou poruchou vedomia, ktoré môže byť fatálne.

Diabetes 2. typu vykazuje viac príznakov, však sú o to menej špecifické a horšie rozpoznateľné (pre lekárov diagnostikovateľné). Veľmi často sa objavuje rozmazané videnie, zhoršené vnímanie chuti, neuhasiteľný smäd, kožné infekcie, ospalosť, prechladnutie, časté močenie, svrbenie a iné.

Komplikácie sú podobné v prípade cukrovky 1. typu. Môže sa objaviť diabetická kóma, strata vedomia, môžu sa rozvíjať neuropatické bolesti, strata citlivosti v končatinách, časté infekcie (amputácie končatín nie sú výnimkami) a prípadne smrť.

Preventívne zásahy proti nástupu a rozvoju cukrovky 1. typu prakticky neexistujú. Ochorenie je zakódované v našich bunkách a zatiaľ moderná medicína neprišla na spôsob, ako vznik ochorenia ovplyvniť.

Diabetes 2. typu je možné však významne ovplyvniť, aj keď to mnohým pacientom nemusí pripadať príjemné. Stačí totiž dodržiavať niekoľko jednoduchých pravidiel; dostatok veku primeraných pohybových aktivít, vyvážená strava, obmedzenie fajčenia, sladkého a alkoholu.

Oba druhy sa liečbou líšia. Liečba diabetu 1. typu vyžaduje pravidelné aplikácie inzulínu a neustálu kontrolu krvného cukru. Diabetici preto pri sebe bežne nosí glukomer, dávkovače inzulínu a dávajú si pravidelné, menšie porcie jedla. Diabetici by mali primerane cvičiť a nehladovať a zároveň nevykonávať náročnú činnosť dlhšiu dobu.

Liečba diabetu 2. typu zahŕňa odporúčanú redukciu telesnej hmotnosti a podávanie špecifických liečiv, ktoré zvyšujú "citlivosť" tkanív na inzulín. Diéta vyžaduje zníženie prijímania kalórií a zvýšenú konzumáciu vlákniny, rybieho alebo hydinového mäsa a dia potravín. Aj napriek tomu by nemal byť vysoký príjem bielkovín (aby nedochádzalo k preťaženiu obličiek).

Fyzická aktivita nie je v tomto prípade len odporúčaná, stáva sa nutnosťou. Primeraný pohyb zníži hladiny cukrov, spevní sa svalové bunky, zvýši sa využitie cukrov v plazme a celkovo sa lepšie kontroluje telesná hmotnosť.

Základom liečby by vždy mali byť pokyny lekára odborníka na diabetológii. Po konzultácii s ním môžete zvážiť možnosť výberu z celého radu bylín, ktoré sú dostupné voľne v prírode alebo v špecializovaných obchodoch.

Málokto vie o zaujímavej hube, ktorá sa volá hnojník. Napriek svojmu strašidelnému názvu vykazuje hnojník silné antidiabetické účinky a jeho konzumácia vedie k zníženiu voľného plazmatického cukru. Hnojník býva aj známy medzi diabetológami a niektorí ho môžu aj odporučiť na doplnenie existujúcej liečby.

Významný antidiabetický účinok môžu mať škorica a zázvor. Škorica pomáha udržiavať správnu hladinu cukrov. Zázvor podporuje imunitný systém, reguluje tráviaci systém a ovplyvňuje koncentráciu inzulínu.

Mladý jačmeň tiež dokáže mierne znížiť patologické koncentrácie cukru a jeho obsahové látky dokážu podporiť vyplavenie inzulínu. Navyše vykazuje adaptogénny účinok a zvyšuje obranyschopnosť organizmu.

Chebule srdcovitá je popínavý ker pôvodom z Indie. Jeho obsahové látky pomáhajú redukovať krvný cukor a posilňujú imunitný systém.

Čučoriedku všeobecnú poznáme takmer všetci a všetkým nám iste chutí. Málokto z nás však vie, že plody a listy obsahujú obrovské množstvo zdravých trieslovín, ktoré upravujú trávenie a znižujú koncentráciu cukru. V plodoch sa navyše vyskytujú farbivá (antokyány), ktoré samozrejme farbia, ale majú aj zdraviu prospešné účinky. Zlepšujú zrak (posilňujú svetločidné bunky na sietnici) a optimalizujú krvný cukor.

Stévia býva vhodná a pritom chutná náhrada cukru ako sladidla, ktorá je vhodná pre diabetikov. Jej výhodou je prítomnosť mnohých vitamínov a minerálnych látok. Naviac je stévia veľmi dobre tolerovaná pacientmi a nemá trpkú chuť ako iné sladidlá.

Cukrovka je veľmi závažné ochorenie, ktoré je však na rozdiel od histórie vcelku zvládnuteľné. Pacient musí dbať odporúčaní svojho ošetrujúceho lekára a sám "mať vôľu" podniknúť kroky proti rozvoju choroby. Podpora bylín v prevencii a liečbe prináša svoj benefit, ale je nutné vziať do úvahy, že sa nejedná o "kúzla", ktoré za nás vyrieši všetky naše zdravotné ťažkosti. Hlavnú úlohu tu totiž hráte vy alebo váš blízky.