Stévia je všeobecne známa rastlinka plná užitočných látok. V dnešnej dobe sa z nej vyrába sladidlo, avšak nebolo vždy všetko tak jednoduché a jasné. Všetko začalo v roku 1931. Francúzskym vedcom sa podarilo zo Stévie izolovať dve základné látky zodpovedné za sladkosť rastlinky. Dostali po nej názov steviozid a rebaudiozid. Prakticky sa jedná o takzvané glykozidy, ktoré sú 250 až 300x sladšie ako samotná sacharóza. Tento fakt sa dá dobre využiť, čo na seba nenechalo dlho čakať. V dvadsiatom storočí totiž výrobcovia začínajú pomaly používať umelé sladidlá. Najviac sa používali cyklamáty a sacharíny. Ich obrovskou nevýhodou bolo, že mohli byť karcinogénne. Takéto látky nešlo používať, preto prišla v 70. rokoch japonská firma Morita Kagaku Kogyo Co, Ltd s riešením. Začala skúmať Stéviu, ako možnú náhradu za tieto látky. Onedlho sa začala používať ako sladidlo do nápojov, ale aj iných potravinových výrobkov. V dnešnej dobe činí celý 40 % trhu s umelými sladidlami. Podobne tomu je aj v ostatných krajinách. Prevažne sa jedná o Východnú Áziu, Južnú Ameriku a Čínu. Tá je najväčším dodávateľom Stévie na svete.
Predtým používalo Stéviu viac ľudí, to by však nesmela vyjsť roku 1985 tá osudová štúdia. Stévia v nej bola skompromitovaná a nazvaná mutagénom. Navyše ďalšie štúdie hlásali, že vykazuje zvýšenú citlivosť na inzulín. To všetko viedlo k obmedzeniu používania a čiastočnému zakázaniu Stévie. Všetky štúdie boli napadnuté za nepreukázateľnosť a následne vyvrátené. Počas rokov sa tak všetko postupne potvrdzovalo a vyvracalo. Svet si tak musel počkať na východisko, ktorému by mohol veriť. To poskytla organizácia WHO, ktorá v roku 2006 vydala štúdiu o nezávažnosti Stévie. Navyše tu potvrdzovala niekoľko účinkov, ktoré sú pomerne podstatné. Aj tak sa v Európskej únii dočkala schválenia až v roku 2011. Schválilo sa však používanie sladidlá, nie samotnej rastlinky. Môžeme si tak sladidlo zakúpiť aj u nás. Stále sme si však nestačili povedať, ako vlastne rastlinka vyzerá?
Stévia, alebo tiež Stévia cukrová, Stevia rebaudiana, je bylinka z čeľade hviezdicovitých. Má veľmi rada svetlo a kvitne krásnymi bielymi kvietkami. Pôvodom jej sú oblasti strednej a Južnej Ameriky. Tu ju domorodé kmene využívali na liečbu, ale aj na sladenie čaju Mate. Napriek pôvodu v tropickom páse sa rastlinke dobre darí aj u nás. Vďaka tomu si ju môžeme vypestovať u nás doma. Záhrada jej moc svedčiť nebude, ale črepník za oknom áno. Stačí ju nasmerovať na východnú stranu a na zimu ju uložiť do tepla domova. Môžeme si tak dopriať jej príjemný vzhľad.
Zložky Stévie cukrovej
Hlavnou zásobou aktívnych látok sú predovšetkým listy. Stonky sú ich tiež plné, ale nie korene. Najdôležitejšie látkou sú glykozidy nazývané – Steviosid. Okrem neho by sme narazili aj na rebaudiozid A, ktorý je ešte 1,5x sladší ako steviozid. Ďalej rebaudiozid C, D a E, vitamíny A, C, E, K a P, triesloviny, beta-karotén a ďalšie.
Iné názvy produktu
Bylinku môžete poznať aj pod cudzojazyčnými alebo chybnými názvy. Stevia rebaudiana, Stévie sladká, stévie cukrová, sladká tráva, medové lístky