Sortiment

Stévia cukrová
Prášok z listov

Stévia cukrová - Prášok z listov
Stévia cukrová - Prášok z listov
Stévia cukrová - Prášok z listov
Stévia cukrová - Prášok z listov
Stévia cukrová - Prášok z listov
Stévia sa používala po stáročia v Južnej Amerike na sladenie nápojov, ale i pokrmov. Celý popis
  = 50g        

Hlavné prednosti

  • Alternatívne sladidlo
  • Dobrá rozpustnosť
  • Nepôsobí na cukor v krvi

Stévia cukrová, latinsky Stevia rebaudiana, je bielo kvitnúce tropická rastlinka, s pôvodom v Južnej a Strednej Amerike. Tu ju po stáročia využívali kmene Guarani, Sateré Maué a ďalšie, ako sladidlo. Kvôli tomu je cenená až do dneška. Používa sa predovšetkým ako náhrada cukru, vo vyššej koncentrácii má chuť sladkého drievka. Kto by si myslel, že je rod Stevia nepočetný, mýlil by sa. Pod tento rod patrí celkom 150 kríkov a bylín.

Históriu Stévie sprevádza značná kontroverzia. Všetko začalo roku 1931, kedy francúzski vedci prvýkrát z rastlinky izolovali glykozidy. Tieto látky sú zodpovedné za sladkosť Stévie. Dostali mená po rastline – steviocid a rebaudiozid.

Tieto látky majú mnoho výhod, predovšetkým sú 250-300x sladšie ako klasický cukor, sú stále aj za zvýšeného tepla, nekvasia a nemenia svoje pH. Prvé použitie prišlo v 20. storočí, kedy sa začal obmedzovať cukor a prechádzalo sa na takzvané umelé sladidlá. Používané cyklamáty a sacharíny však môžu byť karcinogénne, preto výrobcovia začali zháňať po niečom inom. Začiatkom 70. rokov začala japonská firma Morita Kagaku Kogyo Co, Ltd riešiť možnosť používania Stévie, ako sladidlá. V dnešnej dobe tvorí 40 % na japonskom trhu s umelými sladidlami. Používa sa tiež na sladenie Coca-Coly a podobných nápojov. Rovnaké využitie našla aj v Číne, vo Východnej Ázii a Južnej Amerike. Prečo nie v tej severnej? To je veľmi jednoduché – kedysi to tak bolo, ale všetko sa zmenilo roku 1985. V tomto roku vyšla štúdia, ktorá označila Steviol za mutagén.

Ďalšie štúdie preukázali zvýšenú citlivosť na inzulín a ďalšie prejavy. Postupne bolo všetko vyvrátené a opäť preukázané. Svet tak čakal na konečnú štúdiu, ktorá by objasnila situáciu so Stéviou. Roku 2006 svetová zdravotnícka organizácia WHO pripravila nové štúdie dokazujúce nezávažnosť rastlinky. Preukázalo sa niekoľko účinkov, ale ani to nestačilo na to, aby ju svet opäť prijal. Roku 2011 Európska únia schválila užívanie sladidlá, nie samotnú rastlinu. Tú si však môžeme vypestovať aj u nás. Nie je náročná na podnebie, preto sa jej pomerne dobre darí. Postačí jej kvetináč a cez leto pozícia za oknom smerom k východnej strane. V zime by sme ju mali schovať pekne do tepla. Poďme si povedať niečo k celkovému zastúpenie látok.

Zloženie Stévie

Sladiace látky by sme našli v celej rastline, vyjmúc korene. Prevažne listy sú plné glykozidov, nazývanými steviozidy. Okrem nich je stévia bohatá na rebaudiozid A, C, D, E, vitamíny A, C, E, K a P, triesloviny, beta-karotén, fosfor, horčík, vápnik a ďalšie.

Ďalší formy produktu

Herbár

Z dôvodu nariadenie Európskej únie nemôžeme u produktu uvádzať všetky informácie. Nájdete ich spoločne s ďalšími menej dôležitými informáciami v herbári.

UPOZORNENIE

Vzhľadom k nariadením Európskej únie a súčasnej legislatíve nesmieme u produktov uvádzať niektoré informácie. Medzi ne napríklad patrí účinky iné, než schválené EÚ, zmienky o užívaní u niektorých produktov, alebo dávkovanie a vedecké štúdie.