Saponíny

Saponíny sú prirodzene sa vyskytujúce povrchovo aktívne látky produkované predovšetkým rastlinami, ale aj niektorými druhmi baktérií a morských živočíchov (hviezdice, holotúrie). Jedná sa o rastlinné sekundárne metabolity, ktoré sa vyskytujú vo viac ako 500 rastlinných druhoch a sú teda pomerne rozšírené. V rastlinách sa správajú ako chemická bariéra či štít, ktorý chráni rastlinu pred patogénmi a inými škodcami alebo predátormi (napríklad bylinožravcami). Názov saponín je odvodený od latinského slova sapo, čo je označenie pre "mydlo" a charakterizuje tak hlavnú vlastnosť týchto látok, pretože pri zmiešaní s vodou saponíny vytvárajú penu, rovnako ako detergent.

Unikátna chemická štruktúra saponínov nám umožňuje ponúknuť celý rad potenciálnych zdravotných výhod pre človeka. Saponíny vykazujú veľa biologických a farmakologických vlastností, ako sú napríklad antibakteriálne, antivírusové, protiplesňové, imunostimulačné, protizápalové a protinádorové účinky. Saponíny môžu tiež pomáhať so znižovaním hladiny krvného cholesterolu, majú antioxidačné účinky a znižujú oxidačný stres, dokonca môžu podporiť pevnosť a dobrý stav kostí. Podľa novších výskumov tiež zlepšujú metabolizmus lipidov (tukov) a môžu pomáhať pri prevencii a liečbe obezity.

Okrem týchto účinkov môžu byť saponíny ale aj nebezpečné. Ak by sa saponíny dostali do organizmu inou cestou ako pri požití tráviacim traktom (teda napríklad krvnou cestou, injekciou), mohli by v tele človeka pôsobiť ako silné jedy a viesť k rozkladu červených krviniek (hemolýza). Ich kontakt so sterolmi v membráne červených krviniek by viedol k zvýšeniu priepustnosti membrány a následnej strate krvného farbiva hemoglobínu, a tým aj k zániku krvinky. Saponíny sú tiež nebezpečné pre niektoré živočíchy, ako sú ryby a prežúvavci, pri ktorých môžu poškodiť rôzne orgány (žalúdok, pečeň, obličky). V prípade doplnkovej formy užívania saponínov a rôznych byliniek s ich obsahom sa nie je ale čoho obávať, pretože saponíny sa spravidla nevstrebávajú z tráviaceho traktu a do krvi sa teda nedostanú.

Vysoký cholesterol je hlavným faktorom, ktorý prispieva k srdcovým ochoreniam, chronickým ochoreniam obličiek, ateroskleróze a ďalším poruchám. Saponíny sa v tráveniu viažu na žlčové kyseliny za vzniku nerozpustných komplexov a pomáhajú ich odstraňovať z tela, čím bránia spätnému vstrebávaniu cholesterolu späť do krvného riečišťa. Týmto mechanizmom saponíny pomáhajú udržiavať krvný cholesterol v norme.

Mnohé saponíny vykazujú hypoglykemické vlastnosti a pomáhajú udržiavať hladinu cukru v krvi v normálnych medziach. Hypoglykemický účinok saponínov je spôsobený zrejme rôznymi mechanizmami pôsobenia, ako je obnova inzulínovej odpovede, zvýšenie plazmatických hladín inzulínu a útlm prudkého uvoľňovania inzulínu z pankreasu. Podľa štúdií majú saponíny tiež antiobezitogénny účinok, pretože sú schopné tlmiť uvoľňovanie pankreatickej lipázy, enzýmu, ktorý rozkladá tuky v potrave.

Rastliny sa v prírode spoliehajú na saponíny ako na mechanizmus boja proti parazitom. Podobne, keď sú konzumované ľuďmi, poskytujú saponíny obranu proti škodlivým organizmom. Saponíny majú antimikrobiálne vlastnosti, chránia ľudské telo pred plesňami, baktériami a vírusmi. Súčasne zlepšujú imunitnú funkciu stimuláciou produkcie T-buniek, okrem toho pôsobia ako antioxidanty a eliminujú oxidačný stres.

Saponíny majú niekoľko vlastností, ktoré pôsobia proti rakovinovým bunkám. Okrem ich antioxidačného pôsobenia môžu byť niektoré saponíny priamo toxické pre rakovinové bunky. Cytotoxická aktivita saponínov, najmä aktivita ženšenu a sóje, bola dôkladne skúmaná a preskúmaná. Tieto molekuly sú účinné proti rôznym bunkovým líniám rakoviny, ako je Hep-G2 (bunková línia hepatocelulárneho karcinómu), HT1080 (bunková línia fibrosarkómu), HeLa (rakovina krčka maternice), HL-60 (promyelocytové leukemické bunky) a MDA-MB-453 (rakovina prsníka).[2]

Saponíny sa vďaka svojim peniacim a čistiacim vlastnostiam používajú aj vo vlasovej kozmetike. Zlepšujú hydratáciu, pevnosť, odolnosť, pružnosť a vitalitu vlasu. Vďaka svojim antibakteriálnym a penotvorným vlastnostiam sa tieto zlúčeniny pridávajú do šampónov, mydiel, domácich čistiacich prostriedkov a výrobkov pre líčenie. Môžu byť tiež využité na výrobu krémov proti vráskam, kedy napomáhajú prirodzenej produkcii kyseliny hyalurónovej v koži, a tým aj jej hydratácii. Na tieto účely sa používajú predovšetkým povrchovo aktívne látky pochádzajúce z mydlice lekárskej, agáve, kviláje a brečtanu plazivého

Saponíny sú súčasťou viac ako stovky rôznych druhov rastlín a potravín. Z bežne konzumovaných potravín je nájdeme napríklad v strukovinách vrátane sóje, špenátu, cibuľu, cesnaku, špargle, merlíku (quinoa), cukrovej repe, lucerne a mnoho ďalších. Významné množstvo saponínov obsahujú tiež niektoré ďalšie rastliny a byliny, predovšetkým ženšen, sladké drievko, maca peruánska, brahmi a kotvičník (Tribulus terrestris). Práve u kotvičníka je obsah saponínov veľmi sledovaným kritériom kvality, pretože udáva jeho funkčné účinky. Extrakt kotvičníka by mal preto obsahovať ideálne 80-90% steroidných saponínov alebo 45-60% protodioscínu, ktorý je hlavnou aktívnou zložkou kotvičníka.