Jesenné mesiace bývajú časom zvýšenej náchylnosti k chorobám, akými sú chrípka alebo nachladnutie. Pre náš imunitný systém je toto obdobie veľkou záťažou, pretože sa musí vysporiadať s radom mikroorganizmov a je neustále v pohotovosti. Často bojujeme s únavou, stresom a prechody z chladného prostredia do tepla môžu oslabiť náš organizmus. Ako podporiť imunitu a bojovať s chorobou? Poradíme vám, ako naštartovať imunitný systém a posilniť obranyschopnosť prirodzenou cestou, aby ste sa cítili dobre, ľahko nepodľahli chorobe a v prípade chrípky či prechladnutia sa dokázali čo najrýchlejšie postaviť na nohy.
Imunitný systém je náš osobný strážca
Každý pozná slovo imunita a skloňuje ho, avšak málokto vie, čo sa pod týmto zázračným pojmom ukrýva. Imunitný systém v skutočnosti dohliada nad všetkým, čo sa v našom tele deje. Predstavuje súhrn radu dôležitých mechanizmov, ktoré zaisťujú celistvosť organizmu prostredníctvom rozoznania a následnej likvidácie potenciálne škodlivých štruktúr, a to cudzích aj vlastných. Hlavnou úlohou imunitného systému je obrana a ochrana organizmu proti patogénom (choroboplodným zárodkom alebo pôvodcom choroby) a eliminácia všetkého, čo je v telu cudzie, škodlivé, choré alebo odumreté. Imunitný systém tak chráni telo pred rôznymi baktériami, vírusmi a ďalšími škodlivými látkami, ktoré spôsobujú choroby a vedú aj ku spomínanej chrípke, prechladnutiu a sprevádzajúcim javom (nádche a kašli). Ďalšou významnou úlohou imunitného systému tiež tzv. autotolerancia, ktorá umožňuje okrem iného aj priebeh tehotenstva a pri jej poruche vznikajú rôzne formy či prejavy alergických alebo autoimunitných ochorení.(7) Imunitný systém človeka je veľmi zložitý komplex tvorený veľkým množstvom buniek a molekúl, medzi ktorými dominujú molekuly protilátok, regulačné a výkonné častice komplementu, transportné molekuly atď. Tieto bunky voľne cirkulujú v krvnej plazme, lymfatickom systéme alebo je nájdeme v špecializovaných tkanivách a orgánoch.
Imunita vychádza z čriev, udržujte si zdravé črevá
Imunita býva veľmi často spájaná s pokožkou a so sliznicami, napriek tomu jednou z najvýznamnejších zložiek imunitného systému je zažívacie ústrojenstvo.
Najväčšia časť imunitného systému človeka sa nachádza v tráviacom trakte a v črevách (asi 60-70%), preto je správna funkcia predovšetkým čriev nevyhnutná pre optimálne fungovanie imunitných reakcií. Tenké črevo zaberá viac ako 200 m² a produkuje rad protilátok potrebných na boj s choroboplodnými zárodkami aj toxínmi. Hovorí sa o tzv. črevnom lymfatickom tkanive (GALT - z angl. gut-associated lymphoid tissue), ktorá funguje ako imunitný systém v tráviacom ústrojenstve s cieľom chrániť telo pred škodlivými a cudzími látkami. Z hľadiska optimálnej imunity hrá významnú úlohu aj hrubé črevo, ktoré je osídlené mikroorganizmami (živými baktériami). Mikroorganizmy, ktoré osídľujú naše črevá, sa súhrnne nazývajú
črevný mikrobiom. V črevnej mikroflóre sa nachádza 1013-1014 baktérií, pričom mnohé z nich nám prospievajú, ale niektoré z nich nám môžu aj škodiť. Prostredie a zloženie črevného mikrobiomu je ovplyvnené mnohými faktormi - predovšetkým stravou, liekmi, stresom a vekom. Pokiaľ dôjde k narušeniu črevnej rovnováhy a pôsobí rizikové faktory, môžu sa v čreve premnožiť škodlivé baktérie a negatívne ovplyvniť zdravie človeka. Naopak prospešné baktérie v hrubom čreve fermentujú (kvasí) nestráviteľné látky z potravy na látky (diétna vláknina), ktoré potom môžu byť využité ako zdroj energie. Stimulujú tiež imunitný systém, zamedzujú rastu patogénnych druhov mikroorganizmov a produkujú
vitamín K. Zdravá črevná mikroflóra je preto dôležitá pre optimálne zdravie a môžeme ju ľahko podporiť sami spôsobom svojho životného štýlu, počnúc výživou.
“Poruchy imunity súvisí z 80-90% so zlou funkciou čreva, preto je pre optimálnu funkciu imunity dôležité dbať na zdravú funkciu čriev a črevný mikrobiom.”
1. Začnite u svojho jedálnička
Ak chcete posilniť imunitný systém, je potrebné vždy začať u úpravy svojho životného štýlu. Počas celého roka čelí obranný systém tela všemožným druhom záťaže: stresu v práci aj v bežnom živote, bežným poruchám zdravia alebo dokonca aj vážnejším chorobám - to všetko sú prekážky, ktoré telo musí prekonať. Spôsobov, ako posilniť imunitný systém a zlepšiť obranyschopnosť svojho organizmu, je veľa. Medzi naprostý základ patrí samozrejme pestrá strava s dostatočným príjmom všetkých vitamínov aj minerálnych látok a pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu. Pomôcť môžu aj doplnky stravy s obsahom vitamínov, minerálnych látok a antioxidanty podporujúce imunitu.
Faktory a situácie, ktoré kladú zvýšené nároky na imunitný systém
- Stres
- Nedostatočná výživa x nadmerná výživa
- Lieky
- Alkohol
- Nedostatok spánku
- Fajčenie
- Pooperačný stav a obdobie rekonvalescencie
- Znečistené životné prostredie
- Fyzická záťaž
- Vek
- Respiračné ochorenie
Zdravý jedálniček by mal byť v rámci posilňovania obranyschopnosti na prvom mieste, pretože imunitný systém môže byť dlhodobo poškodzovaný nesprávnou stravou. Vhodná výživa potom významne prispieva k zachovaniu optimálnej imunitnej ochrany. Ak v potrave dlhodobo chýbajú niektoré minerálne látky alebo vitamíny, výrazne klesá schopnosť imunitného systému udržať bariéru proti patogénnym organizmom a náchylnosť k infekciám stúpa. Obmedzte konzumáciu jednoduchých cukrov (sladkostí), ktoré okrem toho. že negatívne ovplyvňujú telesnú hmotnosť (zvýšené riziko nadváhy, obezity), tak znižujú schopnosť bielych krviniek pohlcovať škodlivé baktérie. Tieto jednoduché cukry poskytujú telu iba tzv. prázdne kalórie a nemajú žiadny nutričný prínos - sú chudobné na vitamíny, minerálne látky aj vlákninu. Nahraďte tieto nezdravé cukry zložitejšími (komplexnými) sacharidmi a zaraďte do jedálnička viac zeleniny aj ovocia bohatých na antioxidanty. Snažte sa vyberať sezónne potraviny, lebo v každom ročnom období dostanete z prírody práve to, čo telo najviac potrebuje. So zmenou jedálnička sa pokúste zmeniť aj svoj prístup k životu, preto sa snažte tiež obmedziť stres, dopriať si dostatok spánku a pravidelne sa venovať pohybu. Je dokázané, že nadmiera stresu a nedostatok odpočinku výrazne znižuje odolnosť voči chorobám.
2. Zaraďte potraviny, ktoré podporia vašu imunitu
Medzi potraviny, ktoré podporujú imunitu a chráni pred chorobami, ako je nádcha a chrípka, patrí všeobecne zelenina, ovocie a kyslé výrobky (kyslomliečne výrobky, kyslá kapusta). Kyslá kapusta je výborným zdrojom vitamínu C, vitamínu B6, kyseliny listovej, navyše obsahuje živé mikroorganizmy, ktoré priaznivo pôsobia na ľudské zdravie a imunitu - tzv. probiotiká. Tieto živé baktérie mliečneho kvasenia obsahujú aj kyslomliečne výrobky (kefír a jogurt). Na imunitné funkcie pôsobí prospešne aj zázvor a cesnak. Zázvor má účinky protizápalové, pôsobí imunostimulačne a antioxidačne. Ak cítite, že prichádza prechladnutie, silný zázvorový čaj vás určite onedlho dostane do kondície. Cesnak sa považuje za prírodné antibiotikum, pretože pôsobí proti mnohým škodlivým baktériám, vírusom aj plesniam. Za zmienku stojí aj bobuľové ovocie, to obsahuje vysoké množstvo vitamínu C a polyfenoly, látky so silným antioxidačným účinkom.
3. Venujte sa pravidelnému pohybu
Telesná aktivita mobilizuje imunitný systém človeka. Pravidelné cvičenie je v ohľade imunitného aj kardiovaskulárneho zdravia účinnejší než intenzívne nárazové fyzické vypätie. V rámci životného štýlu sa odporúča aspoň polhodina cvičenia denne. Nemusíte cvičiť denne v posilňovni, stačí aj samotná prechádzka vo svižnom tempe. Dbajte na to, aby ste boli každý deň aspoň chvíľku na čerstvom vzduchu. Čerstvý vzduch a pohyb na čerstvom vzduchu zlepšujú srdcovo-krvný obeh a podporujú imunitný systém.
4. Nezabúdajte na vitamíny a minerálne látky
Naše imunita sa bez vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov nezaobíde. Vitamíny sú organické zložky, ktoré sú v malých dávkach potrebné pre správnu činnosť organizmu. Každý vitamín aj minerálna látka má v tele inú funkciu, ich účinky sa však vzájomne dopĺňajú. Organizmus si vitamíny a minerálne látky väčšinou nedokáže sám vyrobiť v dostatočnom množstve, preto ich musí človek pravidelne prijímať potravou. Všetky tieto látky pôsobia ako antioxidanty alebo ako súčasť antioxidačných enzýmov, ktoré chránia organizmus proti škodlivým radikálom a podporujú imunitný systém. Za normálnych okolností prijímame vitamíny, minerálne látky a stopové prvky vo vyváženej pevnej strave. Vitamíny a minerály však nie sú len v ovociu a zelenine, preto by jedálniček mal obsahovať komplexné spektrum všetkých základných potravín - mliečne výrobky, mäso, vajcia, ryby, strukoviny, rastlinné tuky, orechy a semená, obilniny atď., a to z kvalitných zdrojov a vo vhodnej úprave. U ovocie a zeleniny je optimálna situácia, keď sú vypestované na vlastnej záhradke, bez pesticídov a škodlivých hnojív, pretože takto je ovocie a zelenina skvelým zdrojom živín a látok dôležitých pre správne fungovanie tela. Taktiež sa dajú odporučiť sezónne potraviny s bohatějším zastúpením výživných látok ako exotické druhy potravín.
Keď už ale prichádza to kritické obdobie roka spojené s chrípkou a nachladnutím, je nutné konať rýchlo a nájsť spôsob,
ako rýchlo zvýšiť imunitu. V mesiacoch, kedy býva organizmus vystavený rizikovým faktorom a je náchylnejší k chorobám, je okrem bežnej pestrej stravy dobré zaradiť aj niektoré
doplnky stravy na posilnenie imunity. V súčasnej dobe býva oveľa ťažšie dodať organizmu všetky mikroprvky a vitamíny v potrebnom množstve, ktoré sú potrebné. Dôvodom je tiež strata živín v potravinách kvôli predčasnom zbere, priemyselné spracovanie, nešetrné doprave a dlhému skladovaní, taktiež dôvodom býva fakt, že pôda v našich podmienkach je chudobná na niektoré prvky (napr. selén).
Vitamín C
Vitamín C je silný antioxidant a chráni organizmus pred pôsobením voľných kyslíkových radikálov. Podieľa sa na syntéze kolagénu a podporuje rýchlejšie hojenie rán. Vitamín C aktivuje biele krvinky, ktoré ničia vírusy, baktérie, parazity, iné patogény aj rakovinotvorné bunky. Faktory, ako je cigaretový dym a stres, znižujú množstvo vitamínu C v bielych krvinkách, čo môže viesť k väčšej náchylnosti k infekciám. Vitamín C patrí medzi vitamíny rozpustné vo vode, neskladuje sa do zásob, a preto je potrebné ho prijímať pravidelne v strave. Vitamín C sa najviac nachádza v zelenine a ovociu, ďalej v šípkach, čiernych ríbezliach, kyslej kapuste a zemiakoch.
Vitamin E je hlavný antioxidant rozpustný v tukoch v tele a je nevyhnutný pre ochranu membránových lipidov pred peroxidáciou.
Vitamín D podporuje aktivitu bielych krviniek a prispieva k odolnosti proti bakteriálnym infekciám. Prírodnými zdrojmi tohto vitamínu je
slnečné žiarenie, rybie a morské produkty.
Vitamín D patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch, človek si ho teda dokáže ukladať do zásoby.
Selén
Selén je jedným z najvýznamnejších antioxidantov, napriek tomu je príjem selénu v rade krajinách nižší ako je denná odporúčaná dávka. Selén je súčasťou antioxidačného enzýmu glutatión-peroxidázy, ktorý chráni bunky proti škodlivým látkam. Stimuluje imunitu, prirodzene aktivuje fyziologické detoxikačné a reparačné mechanizmy. Chráni bunky pred bakteriálnymi aj vírusovými infekciami a priaznivo ovplyvňuje funkciu radu orgánov. Zdrojmi selénu sú obilniny, orechy (para orechy), zelenina, mlieko, mäso, pečeň, plody mora a ryby.
Zinok
Zinok posilňuje imunitu, urýchľuje hojenie a pôsobí pri vírusových ochoreniach. Významnými zdrojmi zinku sú vajcia, tekvicové semená a mäso (najmä bravčové).
5. Probiotiká: živé organizmy, ktoré nám pomáhajú
Probiotiká sú označované ako živé mikroorganizmy (baktérie alebo kvasinky), ktoré majú preukázateľne pozitívny účinok na zdravie hostiteľa (človeka), ak sú podávané v dostatočnom množstve. Sú známe ako "zdraviu prospešne baktérie". Tieto živé organizmy sú schopné dočasne osídľovať črevo a podporovať zdravú črevnú mikroflóru, čím môžu pozitívne pôsobiť aj na celkový imunitný systém človeka. Stovky rôznych baktérií sú prirodzenou a prevládajúcou zložkou črevnej mikroflóry človeka (tj. mikroorganizmy, ktoré žijú v tráviacom systéme). Ako probiotiká sa však bežne vyberajú iba kmene, u ktorých sa očakáva, že budú vykazovať potenciálne zdravotné prínosy pre hostiteľa prostredníctvom modulácie črevnej mikrobioty. Najznámejšími a najpoužívanejšími probiotikami s prospešným pôsobením sú rody Lactobacillus a Bifidobacterium, medzi ďalšie reprezentatívne kultúry patrí L. acidophilus, L. casei, L. plantarum, B. lactis, B. longum a B. bifidum. Probiotiká sa prirodzene vyskytujú vo fermentovaných potravinách, ktoré zahŕňajú kyslé mliečne výrobky a fermentované (kvasené) potraviny rastlinnej ríše (tempeh, kyslá kapusta, sójový syr "natto"). Používanie antibiotík môže narušiť prirodzenú obrannú bariéru organizmu a vytvoriť tak prostredie, ktoré zvýhodňuje rast patogénnych (škodlivých) organizmov v čreve. Cielené podávanie probiotík by tam malo byť samozrejmosťou pri liečbe širokospektrálnymi antibiotikami. Cieľom podávania probiotík je prevencia dysmikrobie s rizikom osídlenia čreva škodlivými (patogénnymi) kmenmi baktérií a má viesť k podpore obnovy zdravej črevnej mikroflóry.
Medzi najvýznamnejšie úlohy probiotík patrí
- udržanie zdravej črevnej mikroflóry
- prevencia zachytávania potenciálne patogénnych baktérií
- podpora imunitných funkcií
- potlačenie rastu hnilobných mikroorganizmov a baktérií
- zníženie hladiny krvného cholesterolu
- zlepšenie priebehu laktózovej intolerancie
- prevencia nádorového bujnenia
- prevencia cestovateľskej hnačky
- prevencia chronických infekcií močových ciest
- liečba rotavírusu hnačiek a syndrómu dráždivého čreva
- zmiernenie ťažkostí pri idiopatických črevných zápaloch
- zníženie vzniku alergií u detí
6. Prebiotiká a synbiotiká
Prebiotiká sú nestráviteľné zložky potravy, ktoré podporujú aktivitu a rast prospešných baktérií v črevách (podporujú prirodzený črevný mikrobiom), čím prospievajú zdraviu konzumenta. Prebiotiká nie sú štiepené ani absorbované v zažívacom trakte človeka, ale prechádzajú v takmer nezmenenej podobe do hrubého čreva, kde sú k dispozícii ako energetické substráty pre tu prítomné baktérie (črevnú mikroflóru). Jedným z príkladov prebiotík môže byť rozpustná vláknina. Ako synbiotikum označujeme zmes probiotík a prebiotík. Táto kombinácia prispieva k predĺženiu prežitia probiotiká, pre ktorých je prebiotikum substrátom vhodným na fermentáciu.
7. Glukány
V oblasti imunity sa posledných 30 rokov intenzívne študujú glukány,
fyziologicky aktívne látky s radom biologických účinkov, ktoré pochádzajú z bunkových stien rôznych húb (napr. hlivy ustricovej), kvasiniek a morských rias. Tieto látky sú schopné podporovať obranné (imunitné) funkcie organizmu, a bývajú tak označované ako tzv. imunomodulátory.
Konzumácia rôznych húb, ako je shiitake, Maitake a reishi má dlhú tradíciu v ázijskej medicíne a má široké využitie v liečbe aj prevencii mnohých ochorení. Všetky tieto huby spoločne s Acai nájdete v našom
mixu na podporu imunity . Glukány aktivujú imunitné bunky zodpovedné za pohlcovanie cudzorodých a škodlivých látok v tele (vírusov, baktérií, parazitov). Týmto mechanizmom stimulujú vrodenú aj získanú imunitnú odpoveď(2) a prispievajú k lepšej obranyschopnosti. Pôsobí tak ako v prevencii prechladnutia, tak proti chrípke a pri rôznych zápaloch. Glukány sú silné antioxidanty, ktoré bránia vzniku volných radikálov v tele, takisto sa podarili preukázať účinky ich podávania v prevencii infekčných a nádorových ochorení. Novo sa objavuje čoraz viac poznatkov aj o priaznivých účinkoch glukánov na hladinu krvného
cholesterolu, vysoký krvný tlak, ochorenie diabetes mellitus, artritídu a alergické ochorenie.
8. Rybí tuk
Zdravý ako rybička! Toto prirovnanie má niečo do seba a účinky rybieho tuku na náš organizmus poznali už aj naše babičky. Rybí tuk obsahuje širokú škálu látok prospešných pre celý ľudský organizmus. Rybí olej je prirodzeným zdrojom vitamínu D, ktorý v spolupráci s ďalšími látkami prispieva k optimálnej funkcii imunitného systému. Okrem vitamínu D je pre imunitu dôležitý aj vitamín A, ktorý je prirodzenou súčasťou rybieho oleja. V neposlednom rade je rybí tuk bohatý na prospešné
omega-3 mastné kyseliny DHA (dokosahexaenová kyselina) a EPA (eikosapentaenová kyselina). Tieto mastné kyseliny sú pre ľudské telo esenciálne, čo znamená, že si ich nevie človek sám vytvoriť a je potrebné ich získavať stravou alebo pomocou doplnkov stravy. EPA a DHA prospievajú predovšetkým funkcii srdca, mozgu a pôsobí proti rôznym zápalom. Ak nemáte radi rybí olej, nezúfajte, dnešný sortiment ponúka rôzne kapsule
omega 3 z tučných rýb, u ktorých neucítite pach z rýb ani vzdialene.
9. Ako posilniť imunitu u detí
To, akú si vybuduje dieťa imunitu v prvom roku života, môže ovplyvniť jeho zdravie po celý jeho život. V prvých rokoch života dochádza k veľmi intenzívnemu "výcviku" imunitného systému, ktorý má za následok vývoj imunologickej pamäte. Prirodzene sa nezrelosť imunitného systému v prvých rokoch života prejavuje vyšším výskytom respiračných ochorení. Dochádza k tomu v rámci normálneho vývoja imunitného systému a nie je dôvod tento stav vyhodnocovať hneď ako vážnu poruchu imunitného systému a nasadzovať imunostimulačnú liečbu. Vhodnejším prístupom je poskytnúť organizmu dostatok času na zotavenie, dodávať telu potrebné živiny z pestrej stravy a tekutiny, prirodzené zdroje vitamínov a minerálnych látok. Choré deti sa liečia v pokoji svojho domova, nie v škôlke či škole. Ak však dochádza k infekčným epizódam častejšie a priebeh ochorenia je závažný alebo sú príznaky netypické, je v takýchto prípadoch na mieste špeciálne vyšetrenie u imunológa, pretože môže ísť o poruchy imunitného systému.
Tipy pre zvýšenie imunity u detí
- Zdravý jedálniček - Správne zostavený a pestrý jedálniček by mal byť v rámci budovania obranyschopnosti úplným základom. Ak chýbajú v strave dlhodobo niektoré minerálne látky či vitamíny, výrazne sa znižuje schopnosť imunitného systému, a naopak sa zvyšuje náchylnosť na infekcie. Dbajte na pravidelný prísun ovocia, zeleniny a nesladených mliečnych výrobkov. V prípade, že je vaše dieťa vyberavé a vyhýba sa zelenine aj ovociu oblúkom, potom vám nezostane nič iné ako nevyhnutné vitamíny a minerálne látky doplniť pomocou doplnkov stravy. Hľadajte však také doplnky a multivitamínové prípravky, ktoré sú určené priamo deťom. Jedálniček by mal obsahovať všetky živiny - bielkoviny, sacharidy aj tuky. Bielkoviny sú nevyhnutnou stavebnou jednotkou v období rastu a vývoja dieťaťa. Nájdeme ich v mäse, mlieku, vajciach a strukovinách. Sacharidy sú hlavným zdrojom energie a niektoré zdroje tiež poskytujú vlákninu (ovocie, zelenina, strukoviny, obilniny). Tuky sú zásobným zdrojom energie a umožňujú vstrebávanie niektorých vitamínov.
- Otužovanie - Otužovanie detí prispieva k zvýšeniu imunity, vystavovanie chladu však musí byť postupné.
- Pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu - Pobyt na čerstvom vzduchu a aktivity vonku zvyšujú odolnosť detí. Nezabúdajte však na správne oblečenie (obliekajte je primerane - teda ani moc, ani málo). Deti by mali byť vonku aspoň 2 hodiny denne (podľa počasia). Pokiaľ bude dieťa len vo vnútornom prostredí domu, bude chúlostivejšie a pravdepodobne aj častejšie choré.
- Správny pitný režim - Počas dňa by deti nemali zabúdať na dodržiavanie dostatočného pitného režimu. Vhodná je voda, nesladený čaj alebo v prípade zvýšenej fyzickej záťaže aj v primeranej miere riedená nedosladzovaná ovocná či zeleninová šťava.
- Dostatok spánku - Spánok patrí medzi hlavné faktory ovplyvňujúce imunitu detí, pretože umožňuje zachovanie energie a obnovu tkanív napadnutých patogénnymi organizmami (vírusmi alebo baktériami). V detskom veku je potreba spánku o niečo vyššie ako v dospelosti. Dospelým stačí spať približne 8 hodín denne, zatiaľ čo predškoláci a mladšie deti by mali spať denne aspoň 9-10 hodín. Potreba spánku u batoliat je ešte vyššia, tie by mali spať až 13 hodín denne a batoľatá 16-20 hodín denne. Nie je to však len o počte naspaných hodín, dôležitá je tiež kvalita spánku.
- Hygiena - Naučiť deti hlavným hygienickým zásadám je základ. S učením hygienických pravidiel by sa malo začať čo najskôr, aby si ich dieťa čo najrýchlejšie a najlepšie osvojilo. Úplným minimom by malo byť umývanie rúk pred jedlom, po jedle aj po návrate domov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa až 80% všetkých infekcií prenáša práve špinavými rukami. Za špinavými rukami sa však ukrývajú okrem chrípkových onemocnění aj patogény zodpovedné za nepríjemné tráviace ťažkosti, preto dbajte na tieto zásady hygieny. Medzi ďalšie hygienické zásady považujeme aj pravidelné vetranie miestností, kýchanie do vreckovky a utieranie nosa.
- Pozor na prehnanú čistotu - Prehnaná čistota a dezinfekcia všetkých predmetov, s ktorými dieťa prichádza do styku vytvára podmienky pre málo odolný imunitný systém.
- Dojčenie - Ak máte bábätko, najlepším spôsobom k posilňovaniu obranyschopnosti organizmu je dojčenie. Materské mlieko obsahuje okrem živín aj protilátky a ďalšie imunitné zložky, ktoré chránia vaše dieťatko. Pokiaľ dojčenie nie je možné, je nutné vybrať také dojčenské mlieko, ktoré materské mlieko čo najlepšie nahradí.
Súvisiace produkty
Súvisiace témy
Použité zdroje
- Bencko, V. et al., 2016. Imunomodulační účinky beta-glukanů. Hygiena. 61, 167-171.
- Bergendiova, K. et al., 2011. Pleuran (β-glucan from Pleurototus ostreatus) supplementation, cellular immune response and respirátory tractinfections in athletes. European Journal of Applied Physiology. 111, 2033-2040.
- Boženský, J. Možnosti ovlivnění imunity u dětí z pohledu pediatra, 2017. Pediatrie pro praxi. 18(4), 226-230.
- Kocmanová, I. et al., 2008. Laboratorní stanovení 1,3-β-D-glukanu a jeho využití v diagnostice invazivních mykóz. Klinická mikrobiologie a infekční lékařství. 14, 88-92.
- Kogan, G., 2000. (1-3,1-6)-β-D-glucans of yeast and fungi and theuir biological aktivity. In: Studies in Natural Products Chemisry, Vol. 23., Ed. Atta-ur-Rahman, Elsevier, Amsterdam, 107-117.
- Krejsek, J. et al., 2007. Nutrice, probiotika a imunitní systém nutrice, přirozená slizniční mikroflóra a individuální imunitní reaktivita. Pediatria pre praxi. 3, 126-128.
- Krejsek, J., 2016. Imunologie člověka. 1. vydání. Hradec Králové: Garamon. 469 s.
- Lehne, G. et al., 2005. Oral administration of a new soluble bran-ched β-1,3-D-glucan is well tolerated and can lead to increased salivary concentrations of immunoglobulin A in healthy-voluteers. Clinical and Experimental Immunology. 143, 65-69.
- Nouza, M. a K. Nouza, 2011. Zimní období a naše imunita. Medicína pro praxi. 8(2): 46-49
- Ramberg, J.E., et al., 2010. Immunomodulatory dietary polysaccharides: a systematic review of the literature. Nutrition Journal. 9, 1-22.
- Schultz, M. et al., 2004. Administration of oral probiotic bacteria to pregnant women causes temporary infantile colonization. . 38(3), 293-297.
- Solař, S., 2010. Prebiotika a probiotika v klinické praxi. Medicína pro praxi. 7(1), 14-1.
- Šíma, P. et al., 2015. Betaglukany-imunomodulační látky v prevenci a podpůrné léčbě. Praktický lékař. 95, 244-248..
- Walingo, K. M., 2005. Role of vitamin C (ascorbic acid) on human health – a review. AJFAND. 5(1), 1-13.